Ján Lačný sa dožíva 90 rokov

Život Jána Lačného veľmi ovplyvnila doba, v ktorej sa narodil a vyrastal. Na svet prišiel 10. júla 1924 v Banskej Štiavnici, kde vychodil základnú školu. Pred jej skončením šiel bývať k starej mame do Tupej. V tej dobe vypukla II. svetová vojna a tak sa vďaka viedenskej arbitráži Ján Lačný stal z večera do rána občanom Maďarska, no jeho otec a mladší brat zostali na Slovensku. Posledný ročník základnej školy teda ukončil už v maďarčine. Nastúpil do učenia v Šahách, kde sa vyučil za strojného zámočníka.  Krátko na to narukoval. S maďarskou armádou, ako vojak, sa na prelome rokov 1943 a 1944 zatúlal až do pohoria Fagaraš na historickú hranicu Sedmohradska a Valašska v dnešnom Rumunsku, kde ho nesmierne očarila krása zimnej hviezdnej oblohy. Bolo vidieť toľko hviezd, že mal problém identifikovať aj známe súhvezdia. Tam niekde môžeme hľadať korene jeho vzťahu k astronómii. Trinásteho novembra 1944 bol ranený a umiestnený v nemocnici. Vtedy si definitívne uvedomil, že jeho miesto je na Slovensku.

Po skončení vojny sa vrátil do Banskej Štiavnice k bratovi.  S otcom sa už nestretol, keďže krátko pred koncom vojny ho fašisti chytili a za spoluprácu s partizánmi poslali do koncentračného tábora do Nemecka neďaleko Oranienburgu, odkiaľ sa už nevrátil. Jána Lačného presvedčili, aby sa prihlásil na chemickú priemyslovku, kam ho aj prijali a ktorú ukončil maturitnou skúškou. Ako veľmi nadaného študenta si ho riaditeľ školy, profesor Samuel Stankovianský, neskorší vedúci katedry analytickej chémie na UK v Bratislave, ponechal ako svojho asistenta.

Až ako 27-ročný bol povolaný československou armádou na dvojročnú prezenčnú službu do Liberca.  Tu sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Emíliou. Počas prezenčnej služby veľa čítal a vzdelával sa. Z prezenčnej služby sa vrátil, keď sa začalo s budovaním mesta Žiar nad Hronom a závodov SNP na výrobu hliníka. Ako šikovného a nádejného chemika si ho vyhliadli a ponúkli mu miesto aj s bytom s podmienkou, že musí byť ženatý. V krátkom čase sa teda oženil s Emíliou a mal s ňou dve deti, Alenu, ktorá učí matematiku a fyziku a Jána, ktorý sa dal na literárnu dráhu, ale vo veku 48 rokov zomrel.

Ján Lačný sa prejavil ako veľmi schopný a rozmýšľajúci zamestnanec, preto bol z laboratória preradený do výskumu. Veľmi rýchlo sa stal platným členom Vývojového výskumného ústavu pre vývoj prevádzok. Ján Lačný je autorom mnohých zlepšovacích návrhov a patentov. Najväčšie úspechy dosahoval pri výrobe autobatérií. Spod jeho rúk vyšla aj batéria Akusit ZSNP, ktorej sa vyrobilo a predalo viac než milión kusov. Za kvalitnú a vysoko odbornú prácu bol ocenený ako vzorný pracovník výrobno–hospodárskej jednotky Kovohuty Praha.

So Štefanom Kochanom, ktorý býval neďaleko, často cestou do práce , debatovali o vesmíre. Kochan sa pôvodne venoval bezmotorovému lietaniu, ale priťahovala ho aj astronómia. Už v roku 1954 spolu s ďalšími podobne orientovanými kolegami zo závodu pozorovali oblohu požičaným delostreleckým binarom. Postupne sa pričinili o to, že si v roku 1963 založili pri ZK ROH astronomický krúžok. Veľkú pomoc im v tomto smere poskytol RNDr. Csere z Hlohovca a Hvezdáreň v Banskej Bystrici, ktorá im zapožičala 10 cm Newtonov ďalekohľad na paralaktickej montáži. Ten si svojpomocne vybavili motorickým pohonom.

Hneď v tomto roku sa zapojili do astronomických pozorovacích programov a priekopníkom v tom bol opäť Ján Lačný, ktorý sa pustil do pozorovaní zákrytov hviezd Mesiacom pre NASA (Hězdárna Valašské Meziříčí pri jeho mene dodnes eviduje 108 úspešných pozorovaní).

Popri pracovných povinnostiach si však vždy našiel čas aj na svoje koníčky. Keď sa mu dostala do rúk knižka o brúsení zrkadiel pre ďalekohľady, tak sa do tejto činnosti pustil a v kúpeľni upravil práčku na brúsny stroj. Zostrojili Newtonov ďalekohľad  10-centimetrovým objektívom. Z práčovne na sídlisku v Ladomerskej Vieske si spravili klubovňu a na pozorovanie si zariadili aj búdku s odsuvnou strechou. S úsmevom si spomína, ako im v jednom roku pravidelne chodila sliepka k ďalekohľadu znášať vajíčka.

Keď v roku 1967 získal krúžok darom vyradenú vodárenskú vežu, neprispieval Ján Lačný veľkým dielom len k návrhom prístrojového vybavenia novej pozorovateľne, ale osobne sa podieľal aj na výrobe a inštalovaní 20 cm reflektora, ktorého zrkadlo tiež vybrúsil, a 12 cm refraktora, ku ktorému zakúpili optiku od profesora Gajdušeka.

Bohaté poznatky, ktoré získal, ochotne odovzdával širokej verejnosti. Ako lektor predniesol veľké množstvo prednášok a viedol veľa praktík pre začínajúcich pozorovateľov a záujemcov o zostrojenie si ďalekohľadu. Od roku 1964 je nepretržite členom SAS pri SAV. Astronómia je aj dodnes jeho koníčkom a pohľad na oblohu posiatu hviezdami trebárs aj z otvoreného okna je preňho zdrojom životodarnej energie.

Všetci, ktorí aj jemu vďačíme za to, že v Žiari nad Hronom je dnes hvezdáreň a planetárium, mu prajeme ešte veľa rokov v zdraví, aby mohol nielen svojmu pravnukovi Martinkovi a pravnučke Hanke odovzdať lásku k hviezdam a vypestovať v nich vzťah k ich poznaniu.

Zo spomienok oslávenca vybral a zapísal Peter Augustín

Image: