Keďže sa v prípade medzihviezdneho telesa 3I/ATLAS objavilo množstvo nevedeckých informácií priam až hoaxov, rozhodol sa Úrad pre popularizáciu astronómie (OAO) Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) v spolupráci s Centrom malých telies (Minor planet center – MPC) IAU vytvoriť popularizačnú kampaň. „Rastúca prítomnosť dezinformácií, pseudovedných a konšpiračných rozprávok nám pripomína, že vedecká komunikácia je spoločnou zodpovednosťou. V tejto chvíli si boj proti dezinformácii vyžaduje nielen presné údaje, ale aj kolektívne úsilie, starostlivosť a spoluprácu v našej komunite,“ zaznelo na webinári pre národných koordinátorov (NOC). V spolupráci s OAO sme pripravili krátky súhrn informácií pre verejnosť. Jej orginál si môžete v angličtine pozrieť tu.
O telese 3I/ATLAS
3I/ATLAS je medzihviezdny objekt (malé teleso), ktoré nepatrí do slnečnej sústavy. Prechádza cez našu slnečnú sústavu z iných častí Našej Galaxie – Mliečnej dráhy. Ide o tretí potvrdený medzihviezdny objekt, aký bol kedy pozorovaný. Pokiaľ ide o jeho vzhľad a správanie, 3I/ATLAS vyzerá a správa sa ako typická kométa z vonkajších oblastí slnečnej sústavy.
Teleso 3I/ATLAS bolo objavené 1. júla 2025 prehliadkou oblohy ATLAS financovanou NASA. Objav sa uskutočnil pomocou teleskopu ATLAS umiestneného v Río Hurtado v Čile. Pozorovania boli hlásené MPC, ktoré zhromažďuje a analyzuje merania asteroidov a komét od astronómov z celého sveta. Po úvodnej správe boli v archívnych údajoch z iných teleskopov programu ATLAS a zo zariadenia Zwicky Transient Facility (ZTF) na observatóriu Palomar identifikované skoršie „predobjavové“ pozorovania, ktoré sa datujú od 14. júna 2025.
Ako vieme, že pochádza z inej slnečnej sústavy?
Kľúčový dôkaz o tom, že pochádza z inej slnečnej sústavy, leží v obežnej dráhe. Objekty patriace do slnečnej sústavy sledujú eliptické alebo takmer eliptické dráhy okolo Slnka. Naproti tomu 3I/ATLAS sa pohybuje po silne hyperbolickej trajektórii, čo znamená, že sa pohybuje príliš rýchlo na to, aby bol gravitačne viazaný na Slnko. Dokonca aj najskoršie pozorovania ukázali, že jeho pohyb nemožno vysvetliť štandardnou obežnou dráhou v slnečnej sústave. Keď je jeho dráha sledovaná späť v čase, jednoznačne prichádza mimo slnečnej sústavy, čo potvrdzuje jeho medzihviezdnu povahu.
Astronómovia monitorujú oblohu každú noc pomocou ďalekohľadov so širokým poľom určených na objavovanie pohybujúcich sa objektov. Tieto prieskumy zhromažďujú astrometrické merania, ktoré sú presným určením polohy objektu na oblohe pri pohľade zo Zeme.
S akým druhom objektu máme do činenia?
Dráha objektu ukazuje, či ide o blízkozemský asteroid, vzdialenú kométu alebo o kométu, ktorá sa môže priblížiť k Zemi. Keď sa hromadia ďalšie merania, obežná dráha sa stáva presnejšou. V prípade 3I/ATLAS aj najskoršie pozorovania ukázali, že jeho pohyb nemožno vysvetliť ako štandardnú obežnú dráhu slnečnej sústavy. S ďalšími údajmi sa ukázalo, že jeho trajektória je silne hyperbolická, čo znamená, že cestuje príliš rýchlo na to, aby bola gravitačne viazaná na Slnko. To je určujúci znak medzihviezdneho objektu, ktorý prišiel do slnečnej sústavy zvonku a opäť ju opustí.
Prečo je to vedecky dôležité?
3I/ATLAS ponúka vzácnu príležitosť študovať materiál, ktorý vznikol mimo našej slnečnej sústavy. Pozorovaním jeho fyzikálnych vlastností a zloženia pomocou techník ako fotometria a spektroskopia, môžu astronómovia získať prehľad o tom, ako sa tvoria a vyvíjajú planetárne systémy v iných častiach Mliečnej dráhy. Keďže medzihviezdne objekty sú mimoriadne vzácne, každý z nich poskytuje cenné informácie, ktoré sa nedajú získať iným spôsobom.
Hubbleov vesmírny ďalekohľad agentúry NASA 30. novembra znovu pozoroval medzihviezdnu kométu 3I/ATLAS pomocou prístroja Wide Field Camera 3.
Otázky a odpovede
- Je 3I/ATLAS hrozbou pre Zem?
Nie, dráha 3I/ATLAS sa nepribližuje k dráhe Zeme. Jeho najbližšie priblíženie k Zemi je viac ako 260 miliónov kilometrov. To je veľká vzdialenosť, takmer dvakrát väčšia ako vzdialenosť Zeme od Slnka.
- Čo robí Centrum malých telies (MPC), keď je identifikovaná nová kométa, najmä medzihviezdna?
Keď sa objavia nové objavy akéhokoľvek objektu, ktorý by mohol byť predmetom záujmu (ako je napríklad blízkozemský objekt (NEO), kométa alebo medzihviezdny objekt), objekt sa umiestni na stráku NEOCP (NEO Confirmation Page) MPC. Spočiatku je pravdepodobné, že v tejto fáze bude len niekoľko pozorovaní (v prípade 3I/ATLAS to boli 4 pozorovania), čo znamená, že obežná dráha je veľmi neistá (napr. môže to byť NEO alebo môže byť medzihviezdny objekt).
Celosvetová komunita astronómov potom sleduje akékoľvek objekty v NEOCP vykonaním ďalších pozorovaní alebo hľadaním prehliadnutých pozorovaní v archívoch ďalekohľadov. V prípade 3I/ATLAS bolo získaných viac ako 120 pozorovaní za menej ako 2 dni, čo umožnilo MPC oznámiť objekt s veľmi presnou obežnou dráhou, čím sa preukázalo, že sa nachádza na hyperbolickej (medzihviezdnej) obežnej dráhe. - Čo nám môže štúdium 3I/ATLAS povedať o iných planetárnych systémoch?
Štúdium medzihviezdnych objektov, ako je 3I/ATLAS, nám umožňuje pokúsiť sa pochopiť otázky:
- Aké materiály a chemikálie existujú okolo iných hviezd?
- Ako dochádza k formovaniu planét v rôznych planetárnych systémoch?
- Aké bežné a rozmanité planetezimály sú v celej Galaxii?
- Ako medzihviezdny priestor mení malé nebeské telesá?
- Existujú prebiehajúce alebo pripravované pozorovania z profesionálnych observatórií?
Od objavenia 3I/ATLAS v júli ho astronómovia na celom svete naďalej pozorujú. K 21. novembru 2025 získalo MPC viac ako 4 000 pozorovaní, pričom ďalšie pribúdajú takmer každý deň. Tieto pozorovania pochádzajú od amatérskych aj profesionálnych astronómov, z observatórií po celom svete a aj z rôznych vesmírnych observatórií.
- Ako môže verejnosť rozlíšiť medzi overenými astronomickými údajmi a falošnými tvrdeniami?
Po prvé, musíme rozlišovať medzi blogom a publikovaným článkom vo vedeckom časopise. Keď niečo prejde odbornou recenziou, znamená to, že odborníci sa ubezpečili, že obsah je presný a je v súlade s existujúcou prácou. Blogy neprechádzajú týmto procesom a je pravdepodobnejšie, že budú zaujaté, dezinformované alebo zavádzajúce, nevedome alebo o to horšie, ak vedome.
Ďalším východiskom je zamerať sa na informácie zo známych zdrojov odborných znalostí, akými sú NASA, ESA a IAU. Čítanie informácií z rôznych vedeckých zdrojov môže ľuďom pomôcť pochopiť vedecký konsenzus.
- Ako vieme, že to nie je kozmická loď inej civilizácie?
Pre objekt ako 3I/ATLAS môžu potenciálne technologické podpisy zahŕňať:
- „Nekeplerovský pohyb“ (t.j. nepohybuje sa len pôsobením gravitácie, podľa Keplerových zákonov), ktorý nemožno vysvetliť gravitáciou a realistickým uvoľňovaním plynu,
- Netepelné alebo úzkopásmové rádiové vyžarovanie,
- Neprirodzené spektrá odrazivosti (napr. silný odraz ako leštený kov, atď.)
U 3I/ATLAS nezistíme žiadne také technopodpisy ani umelé prvky. V skutočnosti sa astronómovia už predtým stretli so skutočne umelými objektmi: s vesmírnym odpadom, raketovými stupňami a hardvérom, ktoré sa minimálne počas prvotných pozorovaní javili ako rýchle blízkozemské asteroidy. V niektorých prípadoch MPC dokonca pridelila dočasné označenia, pretože prvé údaje boli na nerozoznanie od prirodzených malých planétok. Akonáhle však prišli ďalšie merania, ich umelá povaha bola okamžite zrejmá: ich odrazivosť, pohyb a orbitálne správanie sa líšilo od všetkého, čo by prírodné teleso mohlo vytvoriť.
3I/ATLAS je presný opak týchto prípadov. Teraz máme viac ako 4 000 pozorovaní zo stoviek observatórií po celom svete, vrátane vesmírnych ďalekohľadov. Jeho trajektória, negravitačné zrýchlenie, chémia komy, produkcia prachu a morfológia viacerých chvostov, to všetko zodpovedá dobre pochopenej kometárnej fyzike. Ak by bol tento objekt umelý, s motormi, pevnými povrchmi, zrkadlovými odrazmi, nekeplerovskými manévrami alebo umelými materiálmi, tieto vlastnosti by sa ukázali v takom rozsiahlom súbore údajov a boli by nezameniteľné. S touto úrovňou globálneho pokrytia, ak by bol 3I/ATLAS umelý, zistili by sme to.
Zopár technických údajov
Keď sa slnečné žiarenie odrazí od povrchu, alebo z tenkej podpovrchovej vrstvy na telese (ako aj 3I/ATLAS), odrazené svetlo sa stane čiastočne polarizované (roviny „kmitania“ elektromagnetickej vlny sa z náhodného smeru pozdĺž šírenia sa svetla dostanú do preferovaného smeru). Túto zmenu dokážeme zaznamenať tzv. polarimetriou a tak sa dozvedieť niečo o podstate materiálu, od ktorého sa svetlo odrazilo a rozptýlilo.
Na obrázku je na osi x uhol dopadu svetla a na osi y stupeň polarizácie. Vidieť, že v porovnaní s klasickými kométami (vľavo, sivé) a kométou C/Hale-Bopp je 3I/ATLAS (čierna) odlišná, líši sa dokonca aj od predošlého medzihviezdneho telesa 2I/Borisov (modrá). Nepodobá sa však ani na asteroidy (vpravo), ale malá časť je skôr podobná s niektorými transneptúnskymi telesami (TNO, modrá vpravo).
Spektroskopické pozorovania naznačujú prítomnosť kyanidu (HCN), ktorý sa pri priblížení k Slnku asi od dvoch astronomických jednotiek (na osi x) prudko uvoľnil. To by znamenalo, že bol pravdepodobne vo vrstve pod zamrznutou vrchnou vrstvou vody.
Viac o výskume telesa 3I/ATLAS na Slovensku sa dozviete aj od pracovníčky Astronomického ústavu SAV, v. v. i. Dr. Ivanovej v relácii VAT z 31.1.2026 (archív STVR).