Csereho astronomické dni v roku 100. výročia jeho narodenia
Už 18. ročník tohto podujatia pripravil v Hlohovci Trnavský samosprávny kraj, Hvezdáreň a planetárium M. R. Štefánika v Hlohovci, Slovenská astronomická spoločnosť (SAS) pri SAV a Odbočka SAS pri SAV v Hlohovci. V priestoroch planetária sa 3. marca 2017 zišlo vyše 30 hlavne členov SAS a záujemcov o najnovšie poznatky vo fyzike a astronómii. Účastníkov zaujali už tradiční prednášatelia – doc. RNDr. P. Čerňanský, PhD. a Mgr. K. Petrík. Tento ročník bol však mimoriadny, nakoľko mnohí sme si prišli hlavne pripomenúť spomienky na Dr. Elemíra Csereho, zakladateľa a prvého riaditeľa Hvezdárne v Hlohovci presne v roku 100. výročia jeho narodenia. Multimediálne materiály si k tomuto okrúhlemu výročiu pripravili Mgr. J. Krištofovič – súčasný riaditeľ hvezdárne a RNDr. P. Hazucha – bývalý riaditeľ Gymnázia v Hlohovci. V programe vystúpil aj RNDr. L. Hric, CSc., predseda SAS pri SAV s informáciou, že SAS sa rozhodla pomenovať cenu SAS pri SAV za najlepšiu populárno-vedeckú činnosť na počesť Dr. Elemíra Csereho. Takže od roku 2017 toto ocenenie nesie názov: „Csereho cena SAS pri SAV“ a laureátom môže byť každý člen SAS, ak vykonáva mimoriadne úspešné aktivity v oblasti popularizácie astronómie a príbuzných prírodných vied, prípadne v odbornej činnosti, v pedagogickej práci, v publikačnej činnosti a v iných oblastiach hodných tejto ceny.
Dr. Elemír Csere (16. 1. 1917 – 29. 10. 1992), sa narodil v Sobranciach, gymnázium navštevoval v Levoči a farmáciu začal študovať v r. 1939 na UK v Prahe. Prvé laboratórne cvičenia absolvoval u prof. Heyrovského, nositeľa Nobelovej ceny za chémiu. Keď UK za protektorátu zatvorili, v štúdiu pokračoval v Budapešti. V čase fašistického Maďarska žiaľ opäť musel opustiť štúdium a v r. 1944 promoval v odbore farmácia na UK v Bratislave. V dôsledku politickej situácie v šk. r. 1944/45 obhájil rigoróznu prácu a získal doktorát z fyziky na Ludwig-Maxmilians-Universität v Mníchove.
Usadil sa v Hlohovci, kde pracoval ako vedúci pracovník v Slovakofarme. Okrem toho prednášal na farmaceutickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1954 založil v Hlohovci astronomický krúžok, v roku 1958 sa z neho stala hvezdáreň, ktorá mala od roku 1972 štatút krajskej hvezdárne. Dr. Csere bol v rokoch 1972 – 82 jej riaditeľom a súčasne významným popularizátorom astronómie. Aktívne pôsobil v Slovenskej astronomickej spoločnosti a od 1. ročníka časopisu KOZMOS bol členom jeho redakčnej rady. Jeho plodný život sa ukončil v rodnom meste v Sobranciach. No planétka: „(25 778) Csere“ je dôkazom, že jeho práca bola ocenená a jeho meno svieti na oblohe na pamäť nám všetkým.
Ja, ako účastník tohto spomienkového podujatia, som využil príležitosť a položil som niekoľko otázok hlavným pamätníkom na Dr. Csereho.
Prítomná bola aj Mgr. Katka Žilinská, jedna z dvoch dcér Dr. Csereho. Katka, viem, že je to už dávno, čo nás Tvoj otecko opustil, vlastne je to tiež okrúhlych 25 rokov. Napriek tomu by nás zaujímalo, ako si ho vnímala ešte v Tvojom detskom veku?
Bol to “výnimočný *úkaz*”, – výnimočný človek s veľkým srdcom….aj keď pre mňa “iba” starostlivý ocino, ktorý veľa cestoval, mal množstvo povinností a aktivít. Hoci sme netrpeli biedu, no myslím si, že na kvantum vytvorenej práce sme žili skromne ….ale šťastne…a prečo? Vedeli sme, že ak otec nie je doma, tak je v Slovakofarme na…v Závodnom klube pri Slovakofarme…v škole pre pracujúcich (dnes Farmaceutická SOŠ v Hlohovci)…alebo niekde na Slovenku na seminári…na vysokej škole v Bratislave…na Bezovci…na letných zrazoch mladých astronómov….na zájazdoch…..na redakčnej rade Kozmosu….otvára novú ľudovú hvezdáreň…alebo astronomický kabinet…je v komisii súťaže…atď…. Všetky tieto jeho pracovné aktivity mali jedno spoločné, všetko robil s veľkým nasadením a zároveň s úsmevom na tvári, tešili ho maličkosti a krôčik za krôčikom dokázal neskutočné veci.
Dr. Pavol Hazucha je jedným z najstarších pamätníkov rozvoja astronómie v Hlohovci. Paľko, ako si Ty spomínaš na Dr. Csereho?
Rád by som uviedol niektoré medzníky, ktoré výrazne ovplyvnili zrod a rozvoj astronómiei v Hlohovci a potom i na Slovensku a pri ktorých stál Dr. Csere. Bolo to nielen založenie astronomického krúžku a v zápätí vybudovanie hvezdárne pri Závodnom klube (ZK) Slovakofarmy. Bola to aj tvorba originálnych názorných pomôcok, ako napr. model slnečnej sústavy s dráhami planét a ich parametrami, slnečné hodiny, z ktorých bolo možné vyčítať 10 parametrov, meteorologická stanica, slnečný ohrev vody na kávu v ohnisku 1 m zrkadla, statické “planetárium” – svietiaca hviezdna obloha na sfére podľa magnitúd, tzv. večný kalendár a i. Neustále vylepšovanie vybavenia hvezdárne napr. ďalekohľadmi od p. Kozelského sa realizovalo bez finančných dotácií a platených zamestnancov. Zakladanie astronomických krúžkov zaujali mnohých vedúcich pracovníkov na príslušných úradoch. Hvezdáreň v Hlohovci pri ZK sa stala známou nielen na Slovensku a v Česku, ale i v zahraničí. Početné návštevy do Slovakofarmy boli privádzané aj na hvezdáreň, a tak sa záujem o astronómiu dostával ďalej .
Veľký význam zohralo založenie odbočky Slovenskej astronomickej spoločnosti pri
SAV v novembri 1961. Vďaka nej sa stretávali aktívni záujemcovia o astronómiu zo širokého okolia už na pôde hvezdárne a z iniciatívy Dr.Csereho sa rodili stále nové aktivity. Vypracoval aj Koncepciu rozvoja amatérskej astronómie na Slovensku a podľa nej sa vytvorila Slovenská ústredná hvezdáreň (SÚH) v Hurbanove, tri krajské hvezdárne a postupne okresné hvezdárne. Vytvorená komisia zodpovedných pracovníkov (aj z ministerstva kultúry) tento projekt schválila a tak sa obnovila aj činnosť hvezdárne v Hurbanove s riaditeľom Valachom a odborným pracovníkom Ing. Knoškom. Na celoslovenskom seminári na Táloch v r. 1970 v spolupráci so SÚH bol založený prvý astronomický časopis na Slovensku aj z iniciatívy dr.Csereho. Prvé číslo časopisu KOZMOS vyšlo v r.1970.
Ako posledného som poprosil o pár slov Mgr. Jozefa Krištofoviča. Jožko, ako si sa Ty dostal „ pod krídla“ Dr. Csereho?
Po ukončení štúdia som nastúpil do vtedy Krajského domu pionierov a mládeže v Trnave, teraz sú to tie domy detí a mládeže. A tam asi po roku som sa stal vedúcim prírodovedného oddelenia. Potom sme nadviazali spoluprácu s Krajskou hvezdárňou v Hlohovci a s Dr. Cserem. Tá spolupráca spočívala hlavne i v tom, že ja som tam viedol astronomický krúžok a na utorkové večery sme chodili sem do hvezdárne. Potom sa tá spolupráca rozšírila o spoločné organizovanie zimných zrazov mladých astronómov – pionierov, pretože tieto boli pre pionierov a letné boli pre stredoškolákov. Tam sme sa zapojili jednak finančne ale aj personálne, takže od roku 1975 sme začali spolupracovať s hvezdárňou. No a neskôr nás Dr. Csere pozýval aj na semináre a z toho dôvodu som sa objavoval aj na tých bezoveckých seminároch. Ale vtedy sa robili semináre v podstate každý mesiac a na mnohých tých podujatiach som sa zúčastnil. V rokoch 1980 a 1981 som bol aj na zraze mladých astronómov na Čingove, kde som robil športového referenta, no a v r. 1983 som podobný zraz už organizoval, lebo na hvezdáreň do funkcie riaditeľa som nastúpil v decembri 1982. Po mojom nástupe Dr. Csere ešte zostal na hvezdárni ako odborný pracovník a spracovával históriu od založenia krúžku v roku 1954 až po rok 1982. Tento materiál sme vydali ako brožúrku – 30 rokov astronómie v Hlohovci a bol to materiál, ktorý zozbieral Dr. Csere.