Zlato z Thajska sme potvrdili ďalším zlatom
Keď sme takmer presne pred 10 rokmi odchádzali na 1. Medzinárodnú olympiádu z astronómie a astrofyziky (IOAA) do Thajska, ani v kútiku duše sme nedúfali, že hneď na prvý raz budeme iba s dvoma študentmi takí úspešní. Náš študent Róbert Barsa vtedy získal pre Slovensko zlatú medailu. Treba pre porovnanie spomenúť, že prvého ročníka IOAA sa v roku 2007 zúčastnilo 21 krajín Európy, Ázie a Ameriky a celkovo 86 súťažiacich študentov. Vtedy sme ešte netušili, ako sa pripravujú tímy z jednotlivých štátov a čo je dôležité zvládnuť , aby boli študenti úspešní na medzinárodnej úrovni, kde sa stretnú s absolútnou svetovou špičkou v oblasti astronómie, ale aj fyziky a matematiky, ktorých znalosť je nevyhnutnou súčasťou modernej astrofyziky.
Thajsko po druhýkrát
Tohto roku sme opäť odlietali do Thajska už na 11. IOAA plní skúseností z predchádzajúcich ročníkov a už tradične v plnom počte, čiže 5 študentov a dvaja vedúci. Už druhý rok pôsobí v tíme Slovenska aj nežné pohlavie – študentka Janka zo Senice, ktorá bola veľmi úspešná pri svojej prvej účasti na IOAA vlani v Indii. No navyše sme si uvedomovali, že v Thajsku sa bude od nás očakávať, či obhájime úspech spred desiatich rokov. Najväčšie nádeje sme vkladali do Jožka Liptáka, ktorý nedávno absolvoval štúdium na Gymnáziu v Banskej Bystrici a vlani v Indii skončil ako tretí najlepší na svete.
Navyše študentov na olympiády už v rámci možností aj pripravujeme. Tesne pred odchodom do Thajska sa všetci zúčastnili prípravného seminára v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom, kde sa im už tradične venoval Mgr. Tomáš Dobrovodský, v súčasnosti už nový riaditeľ spomínanej hvezdárne. Možnosť, navoliť si v planetáriu ľubovoľnú oblohu, veľmi pomáha pri reálnych pozorovaniach hlavne v krajinách, ktorých obloha je značne odlišná od našich podmienok. Thajsko určite k takýmto exotickým krajinám patrí a potvrdila nám to aj študentka Janka, že príprava v planetáriu jej veľmi pomohla pri riešení praktických úloh. Okrem tréningu v planetáriu sa naši študenti zúčastnili aj medzinárodného týždenného workshopu v Prahe (Kozmos 4/2017, str. 37), kde tiež nazbierali cenné vedomosti. V tíme sme mali jediného nováčika Samuela Buranského, študenta Gymnázia vo Vrábloch, najmladšieho člena našej výpravy, od ktorého sme ešte nemohli očakávať výrazný úspech, no tešilo nás, že on už vo svojom mladom veku sa zúčastní takejto súťaže a získa skúsenosti, ktoré bude môcť zúročiť v budúcnosti.
Prestávka, prestup a výlet v Dubaji
Odlietali sme z Budapešti 9. 11. v poobedňajších hodinách a na želanie študentov cez Dubaj a potom ďalej na svetoznámy ostrov Phuket, ktorý bol miestom 11. ročníka IOAA. Jednak toto bol najlacnejší variant letenky do Thajska a takmer 24 hodinová prestávka v Dubaji nám umožňovala objednať si nocľah a zorganizovať si celodennú prehliadku mesta. Navyše veľkú batožinu sme odbavili v Budapešti tak, aby nám ju doručili až na Phuket, takže sme sa mohli voľne pohybovať po Dubaji. Naši študenti do jedného si veľmi želali uvidieť Burj Khalifa, najvyšší mrakodrap sveta, takže náš ďalší program sme podriadili tomuto cieľu.
Do Dubaja sme prileteli pred polnocou miestneho času, stihli sme poslednú súpravu metra, ktoré nás zaviezlo do starého mesta, kde sme mali rezervovaný a zaplatený lacnejší hotel na jednu noc. Veľkým prekvapením bolo, že v našich izbách už spali iní hostia a hotel bol úplne obsadený. Majiteľ hotela bol našim príchodom očividne zaskočený a trvalo to vyše hodiny, kým nás nechal previezť taxíkmi do iného hotela a kým sme vybavili, že poplatok za taxík musí uhradiť on. Ani náhradný hotel nebol bez chyby, takže som musel konštatovať, že Dubaj ani zďaleka neposkytuje také služby, aké sľubujú fotografie a prospekty cestovných a leteckých spoločností. Snaha o prílev obrovského množstva turistov, ktorí sem naozaj aj prichádzajú strieda neschopnosť poskytnúť patričné služby. Okrem toho všade sa stavia a už aj mnohé hotové stavby sa prerábajú. Zrejme sa to všetko zlepší v roku 2020, keď tu bude svetová výstava EXPO, ktorá je hlavným dôvodom takejto rozsiahlej prestavby.
Na druhý deň sme si kúpili celodenný lístok na hromadnú dopravu v Dubaji a navštívili sme hlavne okolie mrakodrapu Burj Khalifa, ale aj Palm Jumeirah, čo je umelý ostrov v tvare palmy. Po zotmení sme už museli ísť metrom na letisko, aby sme pokračovali k hlavnému cieľu našej cesty, na Phuket. Na letisku sme stretli aj výpravu olympionikov z Brazílie, ktorí potom leteli spolu s nami.
Svetoznámy Phuket
Phuket je aj názov hlavného mesta ostrova Phuket. Medzinárodné letisko je v severnej časti ostrova a prileteli sme sem ráno miestneho času. Organizátori IOAA nás už čakali v príletovej hale, ovenčili nás náhrdelníkom živých kvetov a previezli nás luxusným mikrobusom do mesta Patong, kde sme strávili ešte jeden deň a noc na vlastné náklady, aby sme sa zblížili s tropickým prostredím a miestnou klímou. Predpokladali sme, že už bude suchá sezóna, no ešte doznieval monzún, čo v kombinácii so silne klimatizovanými miestnosťami nám začalo robiť zdravotné problémy. Druhým zákerným nebezpečenstvom je thajská kuchyňa. Ako prvý si ju pretrpel Andrej, keď po lákavej večeri na jedlo už pár dní ani nepomyslel. Ďalší deň pred obedom opäť prišli po nás organizátori olympiády, no to sme sa už museli podrobiť pravidlám, aké sú prijaté pre IOAA. Našich študentov odviezli na koniec Patongu do nádherného prostredia (Duangjitt Resort and Spa) v tropickej záhrade s bazénmi, jazierkami, prístreškami, sochami a budovami. V tomto prostredí sa počas ďalších 10 dní odohrávali takmer všetky aktivity spojené s olympiádou a samotnou súťažou. Nás vedúcich odviezli 6 km za mesto do Hotela Marriott na pobreží Andamanského mora, aby sme sa ako obyčajne nemohli kontaktovať so študentmi.
Jej kráľovská výsosť a astronómia
Na druhý deň skoro ráno sme sa opäť stretli všetci účastníci olympiády v rezorte študentov, kde nás čakala najslávnostnejšia chvíľa celého nášho pobytu v Thajsku. Našich organizátorov a nám už známych thajských profesorov, ale aj profesorky sme zrazu videli oblečených v nádherných bielych uniformách. Obrovská sála bola vyzdobená zástavami 44 krajín, každá výprava mala určené miesto v sále označené tabuľkou s názvom krajiny a všade boli kvety. Do sály sme prešli cez monitorovacie bezpečnostné opatrenia, mobily sme museli vypnúť a nesmeli sme ani fotografovať.
Medzi nás potom prišla Jej kráľovská výsosť Princezná Maha Chakri Sirindhorn, ktorá slávnostne otvorila olympiádu. Účastníkom sa prihovorila perfektnou angličtinou, zdôraznila význam vzdelávania mládeže a podobných medzinárodných podujatí, ktoré sú okrem iného aj príležitosťou na nadviazanie priateľských vzťahov pre budúcu vedecko-technickú spoluprácu. Jej slová zneli veľmi majestátne a zainteresovane, veď iba vďaka jej známej láske k astronómii a finančnej podpore sa mohla uskutočniť táto veľkolepá v poradí už 11. IOAA. Ešte sme sa mohli spoločne so študentmi pokloniť princeznej a potom sme sa už začali tvrdo venovať svojej práci.
Práca na úlohách ako každý rok
Diskutovali sme navrhované úlohy, robili sme potrebné úpravy v textoch a prekladali texty do národných jazykov. Žiaľ, začali sa na nás valiť choroby. Ja som musel vyhľadať hotelového lekára, aby mi predpísal miestne lieky, nakoľko som mal z klimatizácie teplotu až 39 stupňov. Neskôr začalo bolieť hrdlo aj manželku, no najhoršie bolo, že Jožko Lipták bol na tom tak zle, že prišla za nami pani, ktorá mala študentov na starosti a informovala nás, že ho previezli do nemocnice na podrobnejšie vyšetrenie. Potvrdila nám, že sa zatiaľ zúčastnil riešenia úloh, no nevedeli sme čo bude ďalej. Martin sa tiež necítil úplne zdravý, takže kombinácia vlhkých horúčav a veľmi chladných miestností značne sťažila prácu takmer celej našej výpravy. Neskôr sme sa dozvedeli, že všetci naši študenti sa zúčastňujú riešenia úloh, no keď sme postupne dostali ich riešenia všetkých úloh, bolo vidieť, že hodne bodov stratili na praktických úlohách v ktorých sú ináč dobrí, a preto sme to pripisovali aj zhoršenému zdravotnému stavu.
Keď sme riešenia moderovali s miestnymi hodnotiteľmi, bolo jasné, že úlohy boli veľmi ťažké a žiadny študent sa nedokázal ani priblížiť k plnému počtu bodov. Toto bola nádej pre našich, nakoľko celkový počet bodov sa normuje na priemer troch najlepších študentov. Z počtu bodov našich študentov sme boli na pochybách, či dokážeme obhájiť úspechy z minulosti, no normovanie mohlo ešte posunúť každého na oveľa lepšiu úroveň, takže nič nebolo stratené. Naša Janka sa neskôr vyjadrila, že vedomosti, ktoré jej vlani postačovali na bronzovú medailu, by jej tohto roku nepriniesli ani diplom úspešného riešiteľa.
Záverečný ceremoniál nás potešil
Konečne sa priblížil záverečný ceremoniál. Stretli sme sa v tej istej miestnosti, kde sme si pred 8 dňami v pohode a plní očakávaní užívali otvárací ceremoniál. Teraz sme boli dosť nervózni, nakoľko sme netušili ako to dopadne. Rodičia našich študentov, ako sme sa dozvedeli až pri stretnutí s nimi pri návrate, sledovali celý prenos z odovzdávania ocenení na internetovej stránke olympiády, no museli si trochu privstať kvôli časovému posunu. Na pódium konečne vystúpili predstavitelia miestnej univerzity a ďalších vzdelávacích inštitúcií, ktoré boli zainteresované na organizovaní celého podujatia, takže okamžik pravdy sa priblížil. Postupne sa čítali mená súťažiacich, pričom sa začínalo úspešnými riešiteľmi, ale nie podľa poradia, ako tomu bývalo v minulosti, ale podľa krajín.
A už to prišlo a na pódium bol vyvolaný Andrej Kancko, absolvent Gymnázia B. S. Timravy v Lučenci, ktorý získal diplom úspešného riešiteľa olympiády. V ďalšom kole vyšla na pódium Jana Švrčková z Gymnázia L. Novomestského v Senici, aby si prevzala bronzovú medailu. Úspech Slovenska sa stupňoval a Martin Okánik z Gymnázia J. G. Tajovského v Banskej Bystrici si s hrdosťou prevzal striebornú medailu. Nakoniec prišlo aj obhájenie našej povesti z minulosti, Jozef Lipták, absolvent Gymnázia J. G. Tajovského v Banskej Bystrici si išiel po svoju ďalšiu zlatú medailu, pričom v celkovom poradí sa umiestnil na 5. mieste vo svete. Týmto výsledkom sme sa zaradili opäť medzi najúspešnejšie krajiny, pričom konkurencia je neúprosná. Tohto roku sa 11. IOAA v Thajsku zúčastnilo 44 krajín 6 kontinentov a celkove 210 súťažiacich.
Porovnanie fyzikálnej a astronomickej olympiády
Dvaja skúsenejší reprezentanti – Jozef Lipták a Martin Okánik sa toto leto zúčastnili aj Medzinárodnej fyzikálnej olympiády (IPhO) v Indonézii a dosiahli krásny výsledok v podobe zlatej a bronzovej medaile. Mňa zaujímalo, ako by bolo možné porovnať obidve súťaže, preto som sa opýtal nášho Maťa, ako to vidí on, ako účastník oboch súťaží? “IOAA je vlastne mladší súrodenec IPhO”, hovorí Martin, “tento ročník IOAA sa od IPhO líšil najmä lepšou organizáciou. Tu všetko prebehlo viac-menej hladko, kým na IPhO sa musela o deň presunúť experimentálna časť, niektorým tímom neboli doručené preklady zadaní do národných jazykov a pre krátkosť času boli skoro úplne zrušené moderácie študentských riešení. Významný rozdiel medzi oboma súťažiami je aj spôsob hodnotenia. Kým IOAA sa drží starého systému prideľovania medailí na základe percentuálneho počtu bodov, kde 100% znamená priemer troch najlepších riešiteľov, na IPhO sa ocenenia odvíjajú od percentilu. V praxi sa ukazuje byť zložitejšie získať medailu práve na IOAA. Napríklad tento rok bolo na IPhO udelených asi 16% zlatých medailí (obvykle je to 8%), kým na IOAA len asi 4,5% (10 študentov). Podobne to bolo aj s ostatnými oceneniami. Tohtoročná IOAA bola značne náročná a veľká väčšina študentov nedokázala získať dostatočný počet bodov v porovaní s niekoľkými najlepšími. Napriek tejto okolnosti neboli prijaté žiadne úľavy pre percentuálne intervaly a počet udelených medailí bol teda ešte o čosi menší ako po minulé roky.” Nuž Martin to vystihol a musím priznať, že to ešte nevedel, že pôvodne vyšlo, že by malo byť udelených len 8 zlatých medailí, no na zasadaní medzinárodného výboru sme odhlasovali v rámci stanov, že hranicu posunieme o dve zlaté navyše.
RNDr. Ladislav Hric, CSc.
Slovenská ústredná hvezdáreň, Hurbanovo
a RNDr. Mária Hricová Bartolomejová
Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV