V dňoch 26. 10. až 28. 10. 2022 organizovala Vihorlatská hvezdáreň v Humennom tradičnú medzinárodnú konferenciu o výskume premenných hviezd KOLOS 2022. Spoluorganizátormi boli Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV, Slovenský zväz astronómov a Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Konferencia sa konala ako súčasť riešenia projektu APVV-20-0148 „Od interagujúcich dvojhviezd k exoplanétam“. Konferencie sa zúčastnilo 52 astronómov, z toho 36 priamo a 16 cez internet. Z hľadiska štátnej príslušnosti boli zastúpené Slovensko, Česko, Poľsko, Ukrajina, Rusko, Srbsko a Arménsko. Zaznelo 35 ústnych odborných príspevkov a 7 príspevkov bolo prezentovaných vo forme posterov. Celý program prebiehal v priestoroch hotela Kamei na Sninských rybníkoch s výnimkou výletu vo štvrtok popoludní na Astronomické observatórium na Kolonickom sedle. Zhromaždenie významných astronómov na teritóriu Sniny neuniklo pozornosti primátorky mesta Daniely Galandovej. Prišla pozdraviť účastníkov počas spoločenského večera v stredu. Ako vo svojom záverečnom zhodnotení spomenul Peter Mikloš, poverený riadením Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, podaril sa úspešný reštart konferencie KOLOS po tom, ako v roku 2020 sa konferencia nekonala vôbec a v roku 2021 len online formou.
V úvode konferencie bolo v minulosti zvykom venovať sa zhrnutiu práce vykonanej na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle v uplynulom roku. Tentoraz bol záber o niečo širší. Igor Kudzej, bývalý riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, zakladateľ a hlavný organizátor konferencie, pripomenul míľniky z predchádzajúcich vydaní. Išlo hlavne o zoznam významných osobností, ktoré sa konferencie zúčastnili. Je až neuveriteľné kto všetko z astronomických dôvodov navštívil tento údajne nerozvinutý „koniec“ Slovenska. V druhom úvodnom príspevku sa Pavol A. Dubovský pozrel do budúcnosti a predstavil ambiciózny „Strategický plán rozvoja Astronomického observatória na Kolonickom sedle na obdobie 2023 – 2027“.
Potom už nasledoval odborný program konferencie rozdelený do šiestich sekcií. Prvé tri boli venované rôznym oblastiam výskumu premenných hviezd (kataklizmatické, symbiotické a iné, zákrytové). Ďalšie sekcie boli ako zvyčajne venované iným témam, v poradí: iné astrofyzikálne oblasti; kozmický výskum, slnečná sústava, geofyzika; spolupráca profesionálov a amatérov v astronómii; vzdelávanie v astronómii, astroturistika a parky tmavej oblohy. Väčšina príspevkov sa venovala analýze konkrétnych zaujímavých objektov, alebo išlo o informáciu čomu sa daný výskumník venoval v poslednom čase. S potešením možno konštatovať, že išlo všetko o nové, nepublikované informácie, čiže konferencia v tomto zmysle plní svoju očakávanú funkciu. Len jedna prednáška bola skutočne prehľadová. Išlo o príspevok Augustína Skopala z Astronomického ústavu SAV v. v. i., ktorý sa venoval vzplanutiam v symbiotických systémoch.
Dá sa povedať, že práve reprezentatívna účasť stelárneho oddelenia našej najvýznamnejšej astronomickej inštitúcie bola hlavným pozitívom tohtoročného KOLOSu. Theodor Pribulla, ktorý je aj hlavným riešiteľom grantu APVV-20-0148, sa nemohol z dôvodu karantény zúčastniť osobne. Svoj príspevok však predniesol online a takisto moderoval aj stretnutie riešiteľov uvedeného projektu, ktoré prebehlo počas výletu na Astronomické observatórium na Kolonickom sedle. Do riešenia projektu sú okrem Astronomického ústavu SAV v. v. i. zapojené aj Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a Vihorlatská hvezdáreň v Humennom. Takáto porada bola svojím spôsobom historická. Nešlo totiž len o dohodnutie výskumných postupov medzi jednotlivými riešiteľmi, ale aj o ich vzájomnú koordináciu pri získavaní a analýze dát. K trom spomenutým inštitúciám sa pridala aj Hvezdáreň a planetárium M. R. Štefánika v Hlohovci, kde je tiež možnosť získavať kvalitné fotometrické dáta pre výskum premenných hviezd. Tak sa naplnil podtitul konferencie „Integrácia slovenských hvezdární v spoločných výskumných projektoch“. Hovorilo sa až o takých detailoch ako je koordinácia používania detekčných zariadení na jednotlivých ďalekohľadoch. Inými slovami: ak máme k dispozícii viacero pozorovacích miest, tak spektrograf s dosahom do ultrafialovej oblasti umiestnime na vysokohorskom stanovisku na Skalnatom Plese a spektrograf s vyšším rozlíšením môže pôsobiť aj v miestach s nižšou nadmorskou výškou, napr. na Kolonickom sedle a neprekáža mu ani svetelné znečistenie v Hlohovci.
Počas porady riešiteľov grantu APVV mali ostatní účastníci program v planetáriu, kde sa uskutočnila premiéra nového full-dome programu, ktorý sa bude používať v planetáriu na Kolonickom sedle. Tiež prebehla aj ukážka výsledkov astrofotografických diel dosiahnutých na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Tu sa zaskvel prítomný astrofotograf z Českej republiky Karel Kolomazník, ktorý inák fotí na diaľku pomocou astrografu inštalovaného v pavilóne Atacama na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle.
Večer, zvyčajne venovaný cestovateľským zážitkom astronómov ,bol tentoraz zameraný na spomienky na V. P. Ceseviča, významného sovietskeho astronóma, ktorý zohral dôležitú úlohu aj v živote viacerých účastníkov konferencie. Jeden z troch príspevkov o ňom pripravil Nikolay Samus z Astronomického ústavu Ruskej akadémie vied, hlavný koordinátor Všeobecného katalógu premenných hviezd. Je to jedna z významných osobností, ktorá poctila svojou účasťou konferenciu KOLOS. Tentoraz len sprostredkovane cez internet, ale v roku 2007 bol prítomný osobne.
Konferencie sa tiež zúčastnilo šesť z devätnástich členov Sekcie premenných hviezd a exoplanét Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a Slovenského zväzu astronómov. Treba povedať, že všetci aktívne, s príspevkami. Vyzdvihnúť treba najmä prínos Matúša Kamenca, ktorý experimentálne vyskúšal a zdokumentoval transformáciu z farebných kanálov DSRL fotoaparátu do štandardného Johnson-Cousinsovho BVRcIc fotometrického systému. Jeho postup môžu smelo používať aj ďalší užívatelia tohto cenovo najprístupnejšieho spôsobu získavania vedecky prínosných fotometrických pozorovaní.
Úlohou organizátorov je teraz zabezpečiť prípravu zborníka príspevkov a venovať sa ďalšiemu zvyšovaniu kvality konferencie v budúcnosti. Prvý krok je už urobený. Konferencia Kolos má vlastnú web stránku kolos.astrokolonica.sk.
Za miestny organizačný výbor
Pavol A. Dubovský