Nová štúdia odhalila, že svetelné znečistenie rozjasňuje nočnú oblohu tak rýchlo, že hviezdy prakticky miznú pred očami pozorovateľov. Ak bude tento negatívny vývoj pokračovať súčasným tempom, na miestach, kde je dnes v noci viditeľných 250 hviezd, tam ich bude o 18 rokov vidieť len 100. Podľa štúdie uverejnenej v časopise Science, ktorá vychádza z informácií od tisícov pozorovateľov z celého sveta získaných počas 11 rokov v rámci projektu občianskej vedy Globe at Night , problém svetelného znečistenia sa zhoršuje rýchlejšie ako sa pôvodne predpokladalo.
Dôvodom tohto bezprecedentného úbytku hviezd je nárast svetelného znečistenia, teda efektu nesprávneho umelého osvetlenia, ktorý podľa štúdie vedie k priemernému celosvetovému ročnému nárastu jasu oblohy o 9,6 %. Toto tempo zjasňovania oblohy je o dosť rýchlejšie, ako doteraz ukazovali satelitné merania, uviedli autori štúdie vo vyhlásení. Obloha sa v rôznych častiach sveta rozjasňuje rôznym tempom. V Európe je tempo o niečo pomalšie, 6,5 % ročne, zatiaľ čo v Severnej Amerike sa nočný jas oblohy každoročne zvyšuje o 10,4 %.
Vplyv svetelného znečistenia od prirodzene tmavej nočnej oblohy (vľavo) k mestskej oblohe (vpravo). (Zdroj: NOIRLab/NSF/AURA, P. Marenfeld)
“Rýchlosť, s akou sa hviezdy stávajú neviditeľnými pre ľudí v mestskom prostredí, je dramatická,” uviedol Christopher Kyba z Nemeckého výskumného centra pre geovedy GFZ a hlavný autor štúdie. Na štúdii sa podieľali výskumníci z Nemeckého výskumného centra pre geovedy GFZ, Ruhr-Universität Bochum a laboratória NOIRLab Národnej vedeckej nadácie USA. Dáta pre túto štúdiu boli zhromaždené v rámci projektu občianskej vedy Globe at Night, ktorý iniciovalo laboratórium NOIRLab a prebieha od roku 2006. Účastníci zapojení do tohto projektu sa pozerajú na nočnú oblohu a potom prostredníctvom online formulára oznámia, ktorá zo súboru ôsmich hviezdnych mapiek najlepšie zodpovedá tomu, čo vidia. Každá mapka zobrazuje oblohu pri rôznych úrovniach svetelného znečistenia. Dáta použité v tejto štúdii zahŕňali pozorovania nočnej oblohy, ktoré vykonalo 51 351 dobrovoľníkov z celého sveta počas bezoblačných a bezmesačných nocí v rokoch 2011 až 2022. Pozorovania boli získané na 19 262 miestach po celom svete vrátane 3 699 miest v Európe a 9 488 miest v Severnej Amerike.
Nedostatok tmy v noci znepokojuje oveľa viac ľudí ako len profesionálnych astronómov a nadšencov astronómie. Na veľkej časti zemského povrchu obloha ešte dlho po západe Slnka žiari ako za súmraku. Tento neprirodzený jas oblohy je formou svetelného znečistenia, ktoré má závažné dôsledky na životné prostredie. Podľa Constance Walkerovej, spoluautorky štúdie a vedúcej projektu Globe at Night od jeho vzniku, nepretržité vystavenie svetlu ovplyvňuje všetkých ľudí, ako aj zvieratá žijúce v postihnutých oblastiach. “Nadmerný jas oblohy ovplyvňuje denné aj nočné živočíchy a tiež ničí dôležitú časť nášho kultúrneho dedičstva,” uviedla C. Walkerová vo vyhlásení.
Nočná žiara oblohy nebola doteraz globálne meraná, uviedli výskumníci, ale existujú odhady založené na satelitných meraniach. Tieto merania však naznačovali, že nárast svetelného znečistenia sa zastavil a v najviac postihnutých oblastiach v Európe a Severnej Amerike dokonca mierne klesá. Nové zistenia ukazujú, že tieto predchádzajúce odhady boli pravdepodobne nesprávne. “Satelity sú najcitlivejšie na svetlo, ktoré smeruje nahor k oblohe. Väčšinu jasu oblohy však tvorí svetlo vyžarované horizontálne,” uviedol Ch. Kyba. “Takže, ak sa reklamy a osvetlenie fasád stanú častejšími, väčšími alebo jasnejšími, mohli by mať veľký vplyv na jas oblohy bez toho, aby sa to výrazne prejavilo na satelitných snímkach.”
Satelitné senzory sú navyše menej citlivé na LED osvetlenie, ktoré sa v posledných rokoch rozšírilo. Takéto osvetlenie svieti v odtieňoch modrej farby v porovnaní s oranžovo svietiacimi sodíkovými výbojkami, ktoré dominovali v minulosti. “Naše oči sú v noci citlivejšie na modré svetlo a modré svetlo je v atmosfére viac rozptyľované, takže viac prispieva k jasu oblohy,” doplnil Ch. Kyba. “A satelity, ktoré sú schopné v noci snímať celú Zem, nie sú citlivé v rozsahu vlnových dĺžok modrého svetla.”
Vedci poznamenali, že jedným z nedostatkov štúdie je, že nemali dostatok údajov z rozvojových oblastí sveta. Doteraz sa na projekte najviac podieľali dobrovoľníci zo Severnej Ameriky a Európy a polovica pozorovaní z Ázie pochádza z jednej krajiny: Japonska. “Najviac údajov pochádza z tých oblastí Zeme, kde je v súčasnosti jas oblohy najvýraznejší. To je užitočné, ale znamená to, že nemôžeme povedať veľa o zmenách jasu oblohy v regiónoch s malým počtom pozorovaní,” zdôrazňuje Ch. Kyba. Najmä v rozvojových krajinách sa predpokladá, že zmeny umelého jasu oblohy môžu prebiehať ešte rýchlejšie, ale doteraz bolo vykonaných len málo pozorovaní.
Záverom vedci konštatujú, že súčasná politika v oblasti osvetlenia, ako napríklad používanie LED diód, zatiaľ nepriniesla žiadne zlepšenie, prinajmenšom na kontinentálnej úrovni, a to napriek rastúcemu povedomiu o svetelnom znečistení. Na druhej strane výsledky dosiahnuté v tejto štúdii ukazujú, že údaje občianskej vedy sú dôležitým doplnkom predchádzajúcich metód merania úrovne svetelného znečistenia. C. Walkerová dodáva: “Ak by sme mali väčšiu účasť, mohli by sme určiť trendy pre iné kontinenty a možno aj pre jednotlivé štáty a mestá. Projekt pokračuje, takže neváhajte a pozrite sa dnes večer na nočnú oblohu a dajte nám vedieť, čo vidíte!”