V dňoch 24. až 26. 10. 2024 organizovala Vihorlatská hvezdáreň v Humennom tradičnú Medzinárodnú konferenciu o výskume premenných hviezd KOLOS. Spoluorganizátormi boli ako zvyčajne Astronomický ústav SAV v. v. i., Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV, Slovenský zväz astronómov a Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove. Konferencia sa konala ako súčasť riešenia projektu APVV-20-0148 „Od interagujúcich dvojhviezd k exoplanétam“.
Podobne ako minulý rok, väčšinu prednášajúcich tvorili astronómovia zo spoluriešiteľských organizácií spomenutého grantu Agentúry na podporu vedy a výskumu, teda Astronomického ústavu SAV v. v. i. (AsÚ SAV), Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (PF UPJŠ) a Vihorlatskej hvezdárne v Humennom (VH). Celkový počet účastníkov bol 24. Z hľadiska štátnej príslušnosti boli zastúpené Slovensko, Česká republika, Poľsko, Ukrajina a Rusko. Zaznelo 13 ústnych odborných príspevkov a 8 príspevkov prezentovaných vo forme posterov. Program prebiehal v priestoroch hotela Kamei v Snine. V stručnosti sa dá povedať, že rokovanie bolo krátke, ale intenzívne.
V úvode konferencie sa účastníkom prihovorila riaditeľka Vihorlatskej hvezdárne v Humennom Mária Kulanová. Konferenciu pozdravil aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Pavol Zajac. Potom nasledovala tradičná správa Pavla A. Dubovského (VH) o tom, čo sa na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle za posledný rok udialo. Podstatné v nej boli informácie o nových pozorovacích pavilónoch a prístrojoch v nich.
V odborných príspevkov prezentovali jednotliví výskumníci to, na čom práve pracujú. Emil Kundra (AsÚ SAV) predstavil výsledky projektu Dwarf, v ktorom sa hľadajú exoplanéty obiehajúce okolo tesných dvojhviezd. Spustil sa nový systém výberu objektov, ktorý zefektívni pozorovanie. Zoltán Garai (AsÚ SAV) zase hovoril o hľadaní tretieho telesa obiehajúceho okolo hviezdy so známou exoplanétou. Martin Vaňko (AsÚ SAV) sa zaoberá identifikáciou jemných efektov na svetelných krivkách chemicky pekuliárnych hviezd pomocou dát z družice TESS.
Záber z diskusie po prednáške Ľ. Hambálka. (Foto: Robert Adam)
Satelitné dáta a umelá inteligencia sú prvky, ktoré sa objavovali takmer vo všetkých príspevkoch. Napríklad Ľubomír Hambálek (AsÚ SAV) a Štefan Parimucha (PF UPJŠ) používajú strojové učenie na určovanie parametrov tesných dvojhviezd. Každý trochu iným spôsobom. Theodor Pribulla (AsÚ SAV) predstavil softvérový nástroj nazvaný RMF určený na modelovanie svetelných kriviek tranzitov exoplanét. Karolina Jarošik (Jagellonská univerzita) je so svojim výskumom v začiatkoch. Zatiaľ si pripravila štatisticky významnú vzorku bielych trpaslíkov, na ktorej chce určiť závislosť ich početnosti na svietivosti.
V prvý deň konferencie sa uskutočnili ešte krátke predstavenia posterov. Večer už patril spoločenskému programu, v rámci ktorého prebiehali vášnivé diskusie o smerovaní slovenskej stelárnej astronómie, ale aj o neastronomických témach vrátane prírodného turizmu, ktorý je veľkou príležitosťou pre región Poloniny.
Druhý deň konferencie začal exkurziou vodného diela Starina a návštevou Astronomického observatória na Kolonickom sedle. Popri prehliadke nového prístrojového vybavenia sa uskutočnila aj porada prítomných riešiteľov grantu APVV-20-0148. Projekt je v závere implementácie. Zodpovedný riešiteľ Theodor Pribulla očakáva kladné hodnotenie. Diskutovalo sa tiež o príprave ďalšieho projektového zámeru v rámci novej všeobecnej výzvy APVV.
Spoločná fotografia účastníkov na priehradnom múre vodného diela Starina. (Foto: Robert Adam)
V popoludňajšom programe odzneli ešte príspevky, ktoré sa netýkali priamo premenných hviezd. Albert Kotvytskiy (PF UPJŠ) predstavil svoj algoritmus na konštrukciu obrazov vytváraných gravitačnými šošovkami. Jiří Šilha (Univerzita Komenského) a Marek Jurčík (Astros Solutions) hovorili o monitorovaní kozmického odpadu na nízkych obežných dráhach. S potešením sme sa dozvedeli, že užitočné sú aj merania zo senzora hosťovaného na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Záverečné príspevky sa však opäť vrátili ku hviezdam. Pavol A. Dubovský (VH) uviedol novú dlhodobú pozorovaciu kampaň. Jej cieľom je odhaľovať tzv. Nova super-remnants, čiže pozostatky po opakovaných explóziách nov. Využiť sa na to dajú prístroje vyspelých astrofotografov. Matúš Kamenec (PF UPJŠ) v praxi predviedol ako pracuje jeho softvér na sťahovanie a primárnu analýzu dát z družice TESS.
Všetky prezentácie sú verejne prístupné na stránke konferencie vo forme odkazov v programe konferencie.
V závere sa ešte diskutovalo o termíne budúcej konferencie KOLOS. Ukazuje sa, že októbrový termín znemožňuje viacerým záujemcom účasť z dôvodu kolízie termínov s inými astronomickými podujatiami. Organizátori teda zvážia návrat k tradičnému prvému decembrovému víkendu, prípadne sa zrealizuje kompromis v novembri. Akokoľvek, konferencia KOLOS plní svoju úlohu v koordinácii výskumu premenných hviezd na Slovensku a bolo by vhodné pokračovať v jej usporadúvaní aj v budúcnosti.
Pavol A. Dubovský
v mene organizačného výboru konferencie