Nedotknutá, prirodzene tmavá nočná obloha je neoddeliteľnou súčasťou prírodného a kultúrneho dedičstva celého ľudstva. Od úsvitu dejín je zdrojom údivu, nadchýna celé generácie ľudí všetkých vekových kategórií. Je tiež stimulom pre vedecké bádanie a objavy. Ako sa však zvýšil výskyt umelého svetla, viditeľnosť nočnej oblohy sa na celom svete výrazne znížila. A v posledných rokoch sa objavila ešte väčšia hrozba, keď boli na nízku obežnú dráhu Zeme vypustené celé sústavy satelitov v oveľa väčšom počte ako kedykoľvek predtým.
Astronomická komunita na celom svete so znepokojením sleduje komerčné aktivity niektorých súkromných spoločností, ktoré za účelom pokrytia Zeme internetovým pripojením plánujú, respektíve už budujú megasústavy satelitov pozostávajúce z niekoľkých tisícov až desaťtisícov jednotlivých družíc (napr. Projekt Starlink spoločnosti SpaceX). Množstvo umelých telies na obežnej dráhe okolo Zeme už v súčasnosti vážne obmedzuje astronomické pozorovania nielen v optickej, ale aj rádiovej oblasti.
Hoci tieto satelity môžu byť dôležité, napríklad pre poskytovanie prístupu k internetu v oblastiach s nedostatočným alebo úplne chýbajúcim pokrytím, tiež majú množstvo škodlivých účinkov na astronómiu v dôsledku ich jasnosti na oblohe, kombinovaných rádiových emisií, ako aj obrovského počtu. Do 30. rokov 21. storočia by mohlo byť na obežnej dráhe až 100 000 takýchto satelitov, čo znamená, že nad typickým observatóriom v stredných zemepisných šírkach by ich bolo možné kedykoľvek detegovať viac ako 5 000. Okrem toho, že narúšajú pozorovania v optickej oblasti, ich rádiové emisie budú kontaminovať pozorovania vysoko citlivých rádioteleskopov.
Večerná nálada s Venušou a satelitmi Starlink (Stanislav Kaniansky, Sekcia zákrytov a zatmení SAS pri SAV).
Medzinárodná astronomická únia (IAU), najväčšia organizácia astronómov na svete, je tiež znepokojená týmito megasústavami satelitov. Upozorňuje, že prirodzene tmavá a zároveň rádiovo tichá obloha je nevyhnutná pre rozvoj nášho chápania vesmíru a na jej ochranu bude nevyhnutné prijať medzinárodne záväzné pravidlá využívania kozmického priestoru. Na zasadnutie Vedecko-technického podvýboru (STSC) Výboru OSN pre mierové využívanie vesmíru (COPUOS), ktoré sa konalo 19. – 24. apríla 2021, pripravila dokument detailne popisujúci dopady megasústav satelitov na astronomické pozorovania, ako aj návrhy na ich zmiernenie. Slovensko spolu s Čile, Jordánskom, Etiópiou a Holandskom sa stali signatármi predkladaného dokumentu IAU, čo bolo potvrdené aj Úradom pre vesmírne záležitosti OSN (UN Office of Outer Space Affairs, UNOOSA).
Začiatkom februára tohto roku IAU spolu s partnerskými organizáciami predložila nový pracovný dokument na rokovanie COPUOS. V tomto dokumente sú navrhnuté opatrenia na ochranu tmavej a rádiovo tichej oblohy pred zásahmi ľudskej činnosti. Dokument bol prijatý na diskusiu počas zahájenia 59. zasadnutia STSC COPUOS, ktoré sa konalo 7. – 18. februára 2022. Je to vôbec po prvýkrát, čo bola otázka tmavej a rádiovo tichej oblohy predložená ako oficiálny bod programu rokovania výboru OSN. Dokument IAU, ktorý tiež podpísalo Európske južné observatórium (ESO) a Square Kilometer Array Observatory (SKAO), bol schválený Slovenskom, Rakúskom, Čile, Dominikánskou republikou a Španielskom. Jedným z hlavných výsledkov tohto úsilia je, že COPUOS sa rozhodol ponechať tému tmavej a rádiovo tichej oblohy na programe stretnutia STSC aj v roku 2023.
Nový pracovný dokument prijatý na diskusiu STSC pozitívne komentovalo 25 národných delegácií (Alžírsko, Austrália, Rakúsko, Kanada, Čile, Čína, Česko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Indonézia, Taliansko, Mexiko, Holandsko, Filipíny, Portugalsko , Rumunsko, Rusko, Slovensko, Južná Afrika, Španielsko, Švajčiarsko, Turecko, Spojené kráľovstvo, USA). Väčšina delegácií sa zhodla na konkrétnych odporúčaniach pracovného dokumentu, ktorými sú: uznať, že pozemský a vesmírny astronomický výskum predstavujú základné, vzájomne sa dopĺňajúce súčasti výskumu vesmíru; upozorniť vlády na škody spôsobené nekontrolovaným rozmachom nočného umelého svietenia; podporiť prijatie súboru dobrovoľných usmernení o osvedčených postupoch pre prevádzkovateľov megasústav satelitov a nakoniec zabezpečiť, aby bol Vplyv megasústav satelitov na astronomické zariadenia zaradený do programu STSC, kým sa problém uspokojivo nevyrieši. Predbežný program nasledujúceho (60.) zasadnutia STSC vo februári 2023 teraz obsahuje ako 17. bod programu Všeobecnú výmenu názorov na tmavú a [rádiovo] tichú oblohu pre vedu a spoločnosť.
Téma každoročného Priemyselného sympózia STSC bola tiež zameraná na tmavú a rádiovo tichú oblohu. Na sympóziu odzneli príspevky astronómov, ako aj prevádzkovateľov satelitov. Jedným z ústredných bodov sympózia bola dôležitosť spolupráce astronómov a prevádzkovateľov satelitov pri hľadaní riešení na zmiernenie dopadov megasústav satelitov na astronomické pozorovania.
Celooblohová snímka so satelitmi Starlink. Asi 15 minútový záznam meteorickej kamery AMOS umiestnenej na Kysuckej hvezdárni poskladaný do jedného záberu (FMFaI UK, Ján Mäsiar, Sekcia zákrytov a zatmení SAS pri SAV).
IAU je tiež zapojená do medzinárodnej spolupráce venovanej ochrane prirodzene tmavej a rádiovo tichej oblohy. Komisia ochrany existujúcich a potenciálnych observatórií IAU (B7) v spolupráci s UNOOSA zorganizovala 5. – 9. októbra 2020 úspešnú medzinárodnú online konferenciu Tmavá a [rádiovo] tichá obloha pre vedu a spoločnosť (Dark and Quiet Skies for Science and Society) venovanú aj tejto problematike. Jedným z výstupov konferencie je dokument, ktorý podrobne popisuje dopady megasústav satelitov na astronomické pozorovania, ako aj návrhy na ich zmiernenie. V októbri 2021 sa konalo druhé pokračovanie tejto úspešnej konferencie, ktorej výstupom je správa podrobne popisujúca rôzne opatrenia, ktoré môžu zmierniť účinky megasústav satelitov na astronómiu.
Ochrana astronomických observatórií pred umelými zdrojmi optického či rádiového rušenia je tiež primárnym cieľom nového Centra IAU pre ochranu tmavej a [rádiovo] tichej oblohy pred vplyvom megasústav satelitov. IAU poverila vedením tohto centra NOIRLab (NSF) a SKAO, no na jeho činnosti sa bude podieľať množstvo ďalších astronomických inštitúcií, organizácií, ako aj jednotlivcov z celého sveta. Centrum, ktoré oficiálne začne svoju činnosť 1. apríla 2022, bude koordinovať multidisciplinárne medzinárodné úsilie, aby pomohlo zmierniť negatívny vplyv megasústav satelitov na pozemské optické a rádioastronomické pozorovania, ako aj na potešenie ľudí z nočnej oblohy.
Na dosiahnutie ochrany tmavej a rádiovo tichej oblohy je nevyhnutný medzinárodný prístup zahŕňajúci vlády, priemysel, astronómov, ako aj občanov. Diskusie na zasadnutiach STSC boli a aj naďalej budú vhodnou príležitosťou pre delegátov načrtnúť potenciálne budúce kroky, ktoré zahŕňajú aj zapojenie medzinárodných zákonodarcov do procesu riešenia tohto aktuálneho problému.
Pozorovanie nočnej oblohy stálo na počiatku nielen vedecko-technického, ale aj umeleckého a spoločenského rozvoja ľudskej spoločnosti. Dúfajme, že sa už čoskoro nájde také spoločné riešenie problematiky megasústav satelitov, ktoré aj pre budúce generácie, ktoré budú nositeľkami tohto rozvoja v budúcnosti, ponechá okná vesmíru dokorán.