Plánované vzplanutie rekurentnej novy T CrB stále nenastalo. Zaujímavých javov na oblohe je však stále dosť a rovnako aj aktivít členov Sekcie premenných hviezd a exoplanét SAS pri SAV a SZA (ďalej Sekcie). Ako zvyčajne, rozdelíme správu na časť venujúcu sa dianiu na oblohe a na časť sumarizujúcu úsilie astronómov na Zemi pochopiť, čo nám signály z vesmíru chcú povedať.
Vo vesmíre
Zlepšujúca sa pozorovacia technika prináša veľa nových objavov, tranzientných javov, kvalitných svetelných kriviek aj prekvapujúcich pozorovaní. Nasleduje len skromná ukážka založená na subjektívnom výbere autora.
BG CMi v stave so zníženou jasnosťou
Stavy so zníženou jasnosťou sú v prípade intermediálnych polarov, na rozdiel od klasických polarov, vzácne. Ale so zahusťovaním pozorovaní sa postupne objavujú. Známe sú prípady V1223 Sgr, FO Aqr, MU Cam, DW Cnc, V515 And, RX J2133+5107, DO Dra, V1323 Her, V1025 Cen a najnovšie aj BG CMi. Pokles jasnosti je spojený so zmenou spôsobu prenosu hmoty medzi zložkami. Namiesto akrécie z disku (disk-fed accretion) nastupuje priamy prenos zo sekundárnej zložky na bieleho trpaslíka (stream-fed accretion). Z pohľadu pozorovateľa je jav sprevádzaný zmenou periodogramu. Namiesto frekvencie ω zodpovedajúcej rotácii bieleho trpaslíka nastupujú aliasy s orbitálnou periódou Ω. Nízky stav BG CMi, ktorý nastal začiatkom roka 2025 je učebnicovým príkladom popísaného procesu. Na Obr. 1 je vidieť, že počas nízkeho stavu sa dominantnými stali frekvencie ω – 2Ω a ω – Ω.
Obr.1 Dlhodobá svetelná krivka BG CMi z dát AAVSO (vľavo). Spodný panel znázorňuje pokles na začiatku roka. Periodogramy z nočných časových radov tiež z dát AAVSO (vpravo). Prebraté z pripravovanej publikácie A. W. Shaw et al., „A multi-wavelength study of the 2025 low state of the intermediate polar BG CMi“.
Znížená jasnosť intermediálneho polaru je najskôr spôsobená nižším tempom prenosu hmoty. Čo je však jeho príčinou jasné nie je. Bežne je prijímané vysvetlenie, že chladná škvrna na povrchu sekundárnej zložky sa dostane do bodu L1, odkiaľ prúdi hmota. Dokázať túto hypotézu ľahké nebude. Bude treba mapovať škvrny na povrchu červeného trpaslíka, ktorého príspevok k celkovému svetelnému toku je miniatúrny.
RW Sex – zmiznutý flickering
RW Sextantis je predstaviteľ novám podobných hviezd, čo je skupina kataklizmatických premenných s najväčším tempom prenosu hmoty. Akréčny disk je preto sústavne v horúcom stave, nedochádza ku vzplanutiam. Zato sa pozorujú iné prejavy aktivity. Napríklad flickering, ale tiež dlhodobé zmeny jasnosti. Flickeringom sa u nás zaoberá skupina A. Dobrotku. RW Sex bola pozorovaná v rámci kampane zameranej na detekciu zlomovej frekvencie v okolí 1 mHz. Ako vedľajší produkt sa ukázalo, že malý pokles jasnosti o 0.2 mag bol sprevádzaný výrazným znížením amplitúdy flickeringu, čo demonštruje Obr. 2.
Obr.2 Časové rady RW Sex získané na observatóriách HaPMRS v Hlohovci a na Kolonickom sedle. V hornom paneli je detailný pohľad na svetelné krivky v stave zvýšenej (vľavo) a zníženej jasnosti (vpravo). Škála na ypsilonovej osi je rovnaká.
Ponúka sa myšlienka, či stavy so zníženou jasnosťou intermediálnych polarov a novám podobným hviezd nemajú rovnaký pôvod. A či modelovať škvrny na povrchu sekundárnej zložky nebude priechodnejšie u niektorých novám podobným.
T CrB znovu v aktívnom štádiu
Rekurentná symbiotická nova T CrB (vzplanutia v rokoch: 1786?, 1866, 1946, ?) môže vybuchnúť hocikedy. Všetky doterajšie predikcie zlyhali. Aktívna fáza, ktorá začala v roku 2015, skončila v apríli 2023. Jasnosť poklesla, emisné čiary prakticky vymizli, ostala len slabá Balmerova séria. V roku 2025 sa aktivita obnovila. Hrubú predstavu si môžeme urobiť meraním ekvivalentnej šírky čiary H-alfa (Obr. 3).
Obr. 3 Ekvivalentná šírka čiary H-alfa u T CrB v posledných rokoch meraná na spektrách z databázy ARAS.
EG And a ghost planetary nebula
Revolúciu v astronomickej fotografii priniesol nedávno objav objektu Drechsler – Strottner – Sainty (SDSO1) v blízkosti galaxie M31 (Drechsler et al. 2023). Ogle et al. 2025 priniesli vysvetlenie, ktoré objekt nedáva do súvislosti s galaxiou ale so známou symbiotickou hviezdou v našej galaxii – EG And. Tá je podľa autorov zodpovedná za vytvorenie ghost planetary nebula (R. Gális navrhol prekladať do slovenčiny ako prízračná planetárna hmlovina). Tento nový termín popisuje záverečné štádium vývoja planetárnej hmloviny, ktorá interaguje s interstelárnym prostredím (ISM) a žiari vďaka pritom vznikajúcim nárazovým vlnám. Pre vznik tohto javu je potrebné, aby sa plyn planetárnej hmloviny pohyboval voči ISM hypersonickou rýchlosťou. Zásluhou meraní družice GAIA vieme, že EG And sa skutočne pohybuje voči miestnemu ISM rýchlosťou 107 km/s (Mach 7,1).
Príbeh objektu SDSO1 je aj na pozadí vzniku spolupráce našej Sekcie a Sekcie astronomickej fotografie. Ukazuje, ako môžu byť astrofotografické techniky užitočné pri skúmaní hviezdneho vývoja.
Obr. 4 Skica popisujúca vznik ghost planetary nebula pri EG And. Galaxia M 31 sa náhodne premieta na pozadie. Obrázok prebratý z Ogle et al. 2025
Zákryt EE Cep
Dlhoperiodická zákrytová dvojhviezda EE Cep patrí k tým, v prípade ktorých zakrývajúcim objektom je prachový disk, resp. torus okolo sekundárnej zložky. S periódou 5,61 roka a dĺžkou trvania zákrytu 57 dní ju môžeme považovať za mladšieho brata rekordéra – Eps Aur (27,08 a 2 roky). V roku 2025 bol predpovedaný začiatok zákrytu na 15. októbra (JD 2 460 964), stred zákrytu na 13. novembra (JD 2 460 993) a koniec zákrytu na 11. decembra (JD 2 461 021). To sa v podstate potvrdilo. Na Obr. 5 vidieť podstatný rozdiel v tvare svetelnej krivky oproti predchádzajúcemu zákrytu v roku 2020. Tohtoročná krivka je hladšia až na krátke zastavenie na zostupnej časti svetelnej krivky. Súčasne je posledné minimum podstatne hlbšie ako tie predchádzajúce. To len potvrdzuje, že zakrývajúcim objektom nie je obyčajná hviezda, ale nehomogénny útvar.
Obr. 5 Svetelné krivky dvoch posledných zákrytov EE Cep z databázy AAVSO.
Zákryt V1413 Aql
V1413 Aql je zákrytová symbiotická dvojhviezda. Orbitálna perióda je v tomto prípade 434 dní. Zákryty teda nie sú vzácne, zato každý iný. Posledný zákryt nastal koncom roka 2025 počas vzplanutia symbiotického systému, zatiaľ čo v predchádzajúcom roku nastalo zatmenie v pokojnej fáze. Na Obr. 6 vidieť, že rozdiel sa prejavuje v tvare svetelnej krivky aj v profile emisnej čiary H-alfa. Zdá sa, že počas vzplanutia je akréčny disk väčší a tým nie je zakrytý úplný. To by mohlo vysvetľovať minimum bez plochej fázy a široké krídla v profile spektrálnej čiary.
Obr. 6 Svetelné krivky V1143 Aql vo filtri V z databázy AAVSO a spektrá z databázy ARAS.
Na Zemi
Publikačná aktivita členov Sekcie
Publikovaných bolo 28 prác so spoluautorstvom našich členov. Z toho v 5 prípadoch bol člen Sekcie prvým autorom. Najproduktívnejší bol Jaroslav Merc so 16 publikáciami. Spomedzi nich treba vyzdvihnúť prehľadovú prácu „Symbiotic Stars in the Era of Modern Ground and Space-Based Surveys“. Nepochybne najväčšiu pozornosť vzbudila práca J. Budaja a kol. „A swarm of dusty objects in orbit around the central star of planetary nebula WeSb 1“. Ide o pohľad do života planetárneho systému zničeného hviezdou, ktorá sa dostala na asymptotickú vetvu obrov.
Akcie
Hlavnou akciou Sekcie bývala v prechádzajúcich rokoch astrostáž Variable, ktorá sa konala na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Nanešťastie v tomto roku to nebolo možné. Ako to bude v budúcnosti, je nejasné. Buď dospejeme k dohode s vedením Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, alebo sa bude podujatie konať na inom mieste.
Tradičná konferencia Kolos sa konala v dňoch 4. – 6. 12. 2025. Viac informácií vrátane linkov na jednotlivé príspevky je možné nájsť na stránke konferencie. Aktívne sa zúčastnili 4 členovia Sekcie. (R. Gális, T. Pribulla, M. Kamenec, P. Gajdoš)
Ďalšou pravidelnou akciou, na ktorej sa stretávajú členovia Sekcie, je tradičné astronomické podujatie na Bezovci. Tento rok sa konala v dňoch 2. až 8. júna 2025 ako Konferencia mladých astronómov. Aktívne sa zúčastnili 5 členovia Sekcie. (P. Dubovský, R. Gális, M. Kamenec, P. Mártonfi, K. Petrík)
Českou obdobou našich premenárskych stretnutí je Konferencia o výskume premenných hviezd organizovaná Sekciou premenných hviezd a exoplanét Českej astronomickej spoločnosti. Tento rok sa konala priamo pri najväčšom ďalekohľade v Českej republike, v novej seminárnej miestnosti Astronomického ústavu Akadémie vied ČR, v.v.i. v Ondřejove. Za Sekciu sa zúčastnili 2 členovia (P. Dubovský a M. Vrašťák).
Workshop Astrorob25 v Almerii, Španielsko je ďalším zo série workshopov o robotických ďalekohľadoch. Tentoraz aj so zastúpením Sekcie. P. Dubovský a K. Petrík prezentovali automatizáciu observatórií v Hlohovci a na Kolonickom sedle, ako aj kampaň na hľadanie superpozostatkov po novách. Účasť na workshope bola možná aj vďaka finančnej podpore schválenej Radou Slovenského zväzu astronómov.
Projekty
Značná časť pozorovacích a publikačných aktivít týkajúcich sa premenných hviezd a exoplanét sa konala ako súčasť grantu APVV-20-0128 „Od interaktívnych dvojhviezd k exoplanétam“. Projekt sa realizoval v rokoch 2021 až 2025. Hlavným riešiteľom bol T. Pribulla. Nedávno bol schválený ďalší grant na obdobie rokov 2025 až 2029: APVV-24-0160 „Odhalenie povahy špeciálnych hviezdnych sústav a exoplanét“, vedúci ktorého je opäť T. Pribulla.
Technika
- Na Astronomickom ústave SAV v.v.i. na Skalnatom plese bolo pokovované hlavné zrkadlo 1,3 m ďalekohľadu.
- Na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle boli automatizované 2 pozorovateľne. Jedna určená pre spektroskopiu, druhá na fotometriu. Po zmenách v personálnom obsadení je však otázne ďalšie využite pozorovacej techniky.
- Náš člen M. Vrašťák dokončil výrobu svojho nového, kompletne v domácich podmienkach vyrobeného, teleskopu Newton 508/1900.
Spolupráca
Kampaň na hľadanie superpozostatkov po novách, ktorá začala v roku 2024, bola zastrešená ako spoločná aktivita Sekcie premenných hviezd a exoplanét a Sekcie astronomickej fotografie. Podarilo sa ukončiť pilotnú časť – hĺbkové snímkovanie okolia Z Camelopardalis a spracovanie obrázkov z rôznych prístrojov. Výsledok je zobrazený na Obr. 7. Odskúšanú metodiku je teraz možné využiť pri hľadaní neznámych pozostatkov. Prebieha výber vhodného poľa na skutočne veľmi hlboké snímkovanie – okolo 1 000 hodín akumulovaného expozičného času. Začiatok „ostrej“ časti kampane by mal byť v marci 2026.
Jedným z hlavných poučení z prebiehajúcej kampane je, že realizovať ju v stredoerópskych podmienkach je prakticky nemožné. Počasie neposkytuje dostatok času. Tak vznikla súkromná iniciatíva, postaviť vlastný teleskop hosting, ktorý by poskytol miesto pre ďalekohľady slovenských amatérov, ale aj profesionálov. Podrobnosti sú na webe www.bombol.space.
Obr. 7 Výsledok pilotnej kampane na zobrazenie obálok po výbuchoch novy Z Cam. Červená farba patrí emisii vodíka H-alfa, modrá emisii v zakázanej čiare kyslíka [OIII]. Autori snímok: R. Barsa, M. Gnida, K. Kolomazník, P. Kollárik, A. Kováč, M. Mančuška, D. Volný.
V Kolonici 1. januára 2026
Pavol A. Dubovský
predseda Sekcie