Kataklizmatické premenné hviezdy

Koordinátor pozorovacieho programu: Pavol A. Dubovský

Kataklizmatické premenné je rozsiahla skupina dvojhviezdnych kontaktných systémov kde primárnou zložkou je kompaktný objekt, zvyčajne biely trpaslík a sekundárnou zložkou hviezda hlavnej postupnosti neskorého spektrálneho typu zvyčajne červený trpaslík. Keďže ide o kontaktné systémy, nastáva tu prenos hmoty na primárnu zložkou. Rôzne parametre dvojhviezdneho systému (polomery zložiek, vzdialenosť, pomer hmotností, rýchlosť prenosu hmoty, magnetické pole…) spôsobujú, že pozorujeme rôzne typy kataklizmatických premenných. Patria sem novy, novám podobné, trpasličie novy, magnetické polary a intermediálne polary. V tomto programe nám ide o podtyp trpasličích nov, ktorý sa nazýva podľa svojho prototypu SU UMa. Tieto sa fotometricky prejavujú pestrou škálou svetelných zmien. Normálne vzplanutia (outburst) sú raz za čas striedané dlhšíma a jasnejšími supervzplanutiami (superoutburst). Počas nich sa na svetelnej krivke objavuje charakteristická modulácia pílovitého tvaru s amplitúdou až 0.3 mag a periódou len o kúsok dlhšou ako je orbitálna perióda systému. Orbitálna perióda pritom býva od 80 do 120 minút. Fyzikálne sú tieto svetelné prejavy interpretované ako rôzne pohľady na pomaly precesujúci excentrický akréčny disk okolo bieleho trpaslíka, ktorý je počas supervzplanutia vo vzbudenom stave (high state). Pritom excentricita je dôsledkom rezonancie 3:1 v akréčnom disku. Stále je tu veľa otvorených otázok hlavne v súvislosti s evolúciou. Pozorovanie supervzplanutia metódou dlhých časových radov dáva možnosť relatívne veľmi jednoduchými meraniami preniknúť hlboko k podstate týchto objektov. Napríklad pozorovanie úvodnej časti supervzplanutia (štádium A) dáva možnosť určiť pomer hmotností zložiek prakticky s takou istou presnosťou ako u zákrytových systémov.

Vizuálne pozorovanie

Dôležitá je včasná detekcia supervzplanutia. V súčasnosti v tomto smere robia dobrú službu celooblohové prehliadky. Ale vizuálni pozorovatelia im stále dokážu konkurovať. Nárast jasnosti je 4 až 6 magnitúd, preto je bez problémov identifikovateľný aj začínajúci pozorovateľom. Vizuálny pozorovateľ monitoruje objekty zo svojho zoznamu. Pritom väčšinu z nich v pokojnom štádiu vôbec nevidí. Samotná detekcia objektu v zornom poli teda znamená buď vzplanutie alebo supervzplanutie. To je dôvod na odoslanie informácie do sveta pozorovateľom, ktorý môžu na objekt zamieriť ďalekohľady s CCD kamerami. Na tento účel je vytvorený maillist vsnet-alert.  Prihlásiť sa dá na adrese link.

Požadovaný formát  dát je nasledovný:

Objekt (skratka súhvezdia kód) dátum v UT (RRRRMMDD.DDD) jasnosť(xx.x) skratka pozorovateľa.

Napríklad:

PERKT  20180917.977 14.3 DPV 

Výber pozorovacieho programu je na pozorovateľovi. Trpasličích nov typu SU UMa je dnes známych viac ako 1000. Skúsený pozorovateľ dokáže počas dlhej noci prezrieť maximálne 250 objektov. Treba si teda vybrať. Pre pozorovateľov s menšími ďalekohľadmi (20 až 30 cm) je vhodné sústrediť sa na “tradičné” dlhodobo známe objekty. V maxime dosahujú až 11 mag.  V súčasnosti sú už pozorovateľmi trochu zanedbávané, pretože tí najlepší sa sústreďujú skôr na tie novoobjavené, u ktorých ešte nie sú známe základné parametre. Vhodný zoznam objektov je napríklad tu.

S tými novoobjavenými je to horšie. Neexistuje kompletný katalóg. Aj jasnosť v maxime je zvyčajne nižšia, uplatnia sa ďalekohľady s priemerom nad 30 cm. Dobrým zdrojom zaujímavých objektov sú publikácie “Pdot” kolektívu univerzity v Kyotó pod vedením Tachi Kata.

Niektoré trpasličie novy dodnes neboli pozorované vo vzplanutí. Preto by detekcia vzplanutia bola mimoriadne vzácna. Pre záujemcov s veľkou trpezlivosťou prinášame nasledovný zoznam:

CCD pozorovanie

Dlhé časové rady sa získavajú CCD kamerou bez filtra s časovým rozlíšením primeraným jasnosti meraného objektu, nie však horším ako 2 minúty. Požadovaný formát dát je veľmi jednoduchý. Stačia 2 stĺpce. Čas a jasnosť. Čas geocentrický udávame v juliánskom datovaní. Jasnosť stačí relatívna voči porovnávacej hviezde. Je však vhodné uviesť, ktorá porovnávacia hviezda bola použitá. Pri výbere objektu treba byť operatívny. Sledovať správy vsnet-alert. V prípade zaujímavého vzplanutia ihneď začať pozorovať. Keď už sa na nejaký objekt zameriame, je rozumné pokračovať aj nasledujúce noci až do úplného konca vzplanutia. V rámci sekcie máme ambíciu do istej miery koordinovať pozorovací program jednotlivých pozorovateľov.