Tradičné stretnutie astronómov na Bezovci v roku 2021 napísalo už svoje 53. pokračovanie. Nezvyčajný však nebol len termín, cieľová skupina účastníkov, ale aj odborná náplň. Konferencia sa konala v dňoch 10. – 12. septembra 2021, účastníkmi boli mladí astronómovia, predovšetkým z radov vysokoškolských študentov a hlavnou náplňou bola prezentácia ich vedecko-výskumnej činnosti pokrývajúcej mnohé oblasti výskumu vesmíru.
Konferencie o úspechoch stelárnej astronómie mnoho rokov patrili k popredným akciám, ktoré každoročne organizovala Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV a Hvezdáreň a planetárium M. R. Štefánika v Hlohovci. Ako už názov napovedá, hlavným zameraním týchto stretnutí bol výskum premenných hviezd. Svoj priestor však pravidelne dostávali aj iné oblasti astrofyziky, od štúdia čiernych dier až po kozmológiu.
V roku 2020 sme zameranie konferencie ešte viac rozšírili a dali sme priestor okrem profesionálnych astronómov aj pracovníkom hvezdární a planetárií z celého Slovenska, aby prezentovali výsledky svojej odbornej činnosti v rôznych oblastiach astronomického výskumu a diskutovali o možnostiach vzájomnej spolupráce. Celkovo sa konferencie zúčastnilo 66 účastníkov, čim sa toto podujatie stalo asi najväčšou online astronomickou konferenciou aká bola doteraz na Slovensku zorganizovaná.
Aj tohto roku sme stretnutie astronómov na Bezovci plánovali na tradičný termín začiatkom júna 2021. Keďže organizovanie takýchto podujatí však stále výrazne ovplyvňuje celosvetové šírenie sa koronavírusovej infekcie COVID-19, usúdili sme, že začiatok júna je príliš skorý termín pre organizovanie prezenčného stretnutia. Vzhľadom na vyše päťdesiatročnú tradíciu konferencií na Bezovci sme sa rozhodli nezrušiť tohtoročnú konferenciu úplne a len ju presunúť na jeseň 2021 s nádejou, že v tom čase bude situácia už priaznivá aj pre takéto osobné stretnutia, keďže ich cieľom je spájať hlavne mladú astronomickú komunitu na Slovensku.
Leonard Kornoš (vpravo) prezentoval astronomický výskum na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Diskusiu po prednáške viedol Rudolf Gális (vľavo).
Naše predpoklady sa našťastie naplnili a tak sa tradičná bezovecká konferencia v tomto roku konala v dňoch 10. – 12. septembra v priestoroch Penziónu Bezovec. Na jeho príprave sa podieľala aj Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Adriana Pisarčíková prezentovala svoj výskum prítomnosti vodíka v meteoritoch.
Konferencie sa zúčastnilo 40 účastníkov, ktorých prevažnú väčšinu tvorili vysokoškolskí učitelia a študenti magisterského a doktorandského stupňa. Výrazné zastúpenie mala Univerzita Komenského v Bratislave (UK), Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach (UPJŠ) a Technická univerzita v Košiciach (TU). Medzi účastníkmi však boli aj študenti Karlovej univerzity v Prahe (KU), Mendelovej univerzity v Brne (MU), Astronomického ústavu AVČR v Ondřejove (AsÚ AVČR) a Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici (AsÚ SAV).
Ľubomír Hambálek (vľavo) predstavil vývoj pomalej novy V1405 Cas. Diskusiu viedol Juraj Tóth (vpravo).
Konferenciu zahájil Michal Brichta (Slovenská vesmírna kancelária, Bratislava), ktorý predstavil veľký potenciál aj na Slovensku rýchlo sa rozvíjajúcej oblasti vesmírneho priemyslu. Potom už nasledovali účastníci konferencie, ktorí vo svojich príspevkoch prezentovali výsledky svojej vedecko-výskumnej činnosti dosiahnuté v rôznych oblastiach výskumu vesmíru. Svoje zastúpenie mal výskum malých telies Slnečnej sústavy. Blok prednášok na túto tému odštartoval prehľadový príspevok Leonarda Kornoša (UK) o astronomickom výskume na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Najnovšie výsledky pozorovaní celooblohového meteorického systému AMOS predstavil Juraj Tóth (UK). Adriana Pisarčíková (UK) prezentovala svoj výskum prítomnosti vodíka v meteoritoch a Peter Jevčák (UK) sa vo svojom príspevku venoval aktivite Kentaurov. Asteroidy avšak v sústave bieleho trpaslíka WD 1145+017 študoval Andrii Maliuk (AsÚ SAV).
Jaroslav Merc predstavil prvý symbiotický systém objavený pomocou sondy Gaia a tiež poznatky, ktoré sme získali o populácií tohto typu premenných hviezd na základe detailnej analýzy spektroskopických a fotometrických pozorovaní 10 symbiotických kandidátov.
Tradične silné zastúpenie mali výskumníci a študenti venujúci sa premenným hviezdam. Ľubomír Hambálek (AsÚ SAV) predstavil vývoj pomalej novy V1405 Cas, Jaroslav Merc (UPJŠ, KU) prvý symbiotický systém objavený pomocou sondy Gaia a tiež poznatky, ktoré sme získali o populácií tohto typu premenných hviezd na základe detailnej analýzy spektroskopických a fotometrických pozorovaní 10 symbiotických kandidátov. Pavol Mártonfi (UPJŠ) sa vo svojom výskume v rámci diplomovej práce venuje známej symbiotickej premennej AX Persei, Jiři Wollmann (AsÚ AVČR) zase spektrálnemu modelovaniu erupcií na hviezde AD Leo a Janka Švrčková (KU) hviezde so závojom 120 Tau. Výsledky pozorovaní eruptívnych premenných hviezd za roky 2020 – 2021 prezentoval Ladislav Šmelcer (Hvězdárna Valašské Meziříčí) a „bohatú úrodu“ nov, ktoré v poslednom období vzplanuli na severnej hemisfére, predstavil Pavol A. Dubovský (Vihorlatská hvezdáreň, Humenné).
Jiři Wollmann (vľavo) sa vo svojom výskume venuje spektrálnemu modelovaniu erupcií na hviezde AD Leo. Diskusiu po prednáške viedol Juraj Tóth (vpravo).
Emil Puha (UK) sa venuje určovaniu veku hviezd na základe parametrov ich pohybu v rámci Galaxie a Daniela Bartková (UK) zase štúdiu reflexného efektu v dvojhviezdnych systémoch. Vajiheh Sabzali (AsÚ AVČR) predstavila výsledky svojho výskumu záhadných tmavých oblakov v kope galaxii v súhvezdí Panny a Tomáš Ondro (MU) vo svojom príspevku demonštroval ako možno určovať vlastnosti intergalaktickej hmoty na základe žiarenia vzdialených kvazarov. Martin Vrašťák (SAS pri SAV) prezentoval prvé výsledky získané Echelle spektrografon FEST vlastnej výroby.
Konferencie sa zúčastnilo 40 účastníkov, ktorých prevažnú väčšinu tvorili vysokoškolskí učitelia a študenti magisterského a doktorandského stupňa.
Konferenciu na Bezovci však tohto roku „ovládla“ umelá inteligencia. O možnostiach autonómneho spracovania veľkého množstva dát získaných kozmickými misiami hovoril vo svojom príspevku Šimon Mackovjak (Ústav experimentálnej fyziky SAV). Samuel Amrich (KU) sa venuje vývoju autonómneho systému na detekciu prechodných svetelných javov (Transient Luminous Events) v zemskej atmosfére. Ako využiť strojové učenie na analýzu veľkého množstva zákrytových dvojhviezd hovoril Štefan Parimucha (UPJŠ). Svetelné krivky na tréning neurónových sieti boli vygenerované pomocou nového softvéru ELISa, ktorý predstavil Miroslav Fedurco (UPJŠ). Peter Butka (TU) ukázal, že hlboké učenie môže byť efektívny nástroj na klasifikáciu vybraných typov astronomických objektov. Matej Varga (TU) zase využil strojové učenie na analýzu airglow – žiarenia pochádzajúceho z vyšších vrstiev atmosféry. Patrik Čechvala (UK) vo svojom výskume simuloval šírenie sa kozmických lúčov s ultravysokou energiou pomocou softvéru SimProp.
Účastníci Konferencie mladých astronómov – Bezovec 2021 si od maratónu prednášok oddýchli počas turistickej vychádzky na hrad Tematín.
Program konferencie však neboli len odborné prednášky. Okrem prezentácií mohli účastníci zároveň spoločne diskutovať o možnostiach vzájomnej spolupráce v oblasti astronomického výskumu na Slovensku. A to aj v rámci turistickej vychádzky na hrad Tematín či spoločenského večera Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV, ktoré svojim rozprávaním a fotografiami z Prvej európskej krajiny (v abecede) spríjemnil Ladislav Hric (SÚH).
Účastníci Konferencie mladých astronómov – Bezovec 2021.
V nedeľu sa však program konferencie naplnil. Organizátorov teší, že účastníci konferenciu hodnotili ako úspešnú a už teraz sa tešia na ďalší ročník tradičnej konferencie na Bezovci.
Rudolf Gális
predseda organizačného tímu