Zavrel som oči a zazrel seba
smiešneho v brnení nepotrebných vecí
a myšlienok.
Vrátil som sa do hotela.
Vypol krútiaci sa ventilátor
a do denníka si zapísal jedinú vetu:
Napriek tuctu vakcín sa vrátiš domov nakazený
nádejou, že budeš aspoň o trochu lepší.
(Eugen Gindl, Piknik na lietajúcom koberci, Rámešvarám, India, Marec 1978)
Eugen Gindl, publicista, scenárista, politológ, významný popularizátor astronómie a dlhoročný šéfredaktor časopisu Kozmos sa narodil 2. februára 1944 v Bratislave. Rodina sa krátko po jeho narodení presťahovala do Liptovského Mikuláša, kde strávil detstvo aj dospievanie. “Žijem v Bratislave, ale považujem sa za Mikulášana, za Liptáka. Tu som vyrastal, tu som dospel, tu som si osvojil kolembavú, liptovskú slovenčinu, tu som sa naučil chodiť po horách. Na každý vrchol z „venca hôr“ okolo Liptova som vystúpil najmenej raz. Na Kriváň jedenásťkrát, na Bystrú desaťkrát,” hovoril o sebe.
Po skončení gymnázia v Liptovskom Mikuláši a štúdiu na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1968) študoval publicistiku a politológiu v Západnom Berlíne. Do roku 1983 pôsobil ako reportér týždenníka Život a v rokoch 1983 – 1989 bol publicistom a scenáristom v slobodnom povolaní. Bol aktivista občianskych ekologických združení a editorom i spoluautorom samizdatu Bratislava nahlas (1986).
Spolupracoval s Československým rozhlasom, televíziou a filmovými štúdiami Koliba. Vytvoril pre nich niekoľko hier, inscenácií a filmov s progresívnymi témami, ktoré pomenúvali aj tienisté stránky života v socialistickej diktatúre. Mnohé z nich preto „trezorovali“ a uviedli do vysielania až neskôr. “Napísal som pätnásť scenárov k hraným filmom. Tri z nich, (Pľuzgiernik islandský, triptych Odvrátená strana Mesiaca a Čistička hrdzavých sŕdc), ktoré pokladám za najlepšie, v tom čase z politických dôvodov neschválili do výroby,” hovoril.
Od roku 1989 prevzal miesto šéfredaktora populárno-náučného časopisu Kozmos. Už predtým tu však pracoval ako redaktor, a to naslovovzatý, s hlbokým záujmom o tie najtajomnejšie otázky týkajúce sa vzniku, vývoja a štruktúry vesmíru. Na jeseň 1989 sa stal členom prvého Koordinačného centra Verejnosti proti násiliu a v roku 1990 založil Verejnosť, tlačový orgán KC VPN. Stal sa zároveň jeho prvým šéfredaktorom. V rokoch 1994 – 2000 bol šéfredaktorom slovenských Stredoeurópskych novín (príloha denníka SME). V roku 1997 sa podieľal na založení mesačníka OS (Občianska spoločnosť) a bol jeho prvým redaktorom. Písal pre mnohé slovenské i za hraničné médiá.
Vydal prózu Indický kľúč (1977), knihu poézie Piknik na lietajúcom koberci (2005). Bol autorom textu knihy Ladislav Bielik – august 2008 (výpravná kniha s fotografiami známeho slovenského fotografa z denníka Smena), v roku 2014 vydal Moje mesto. Napísal scenáre filmov Vynes na horu svoj hrob (1979, spoločné dielo E. Gindl, O. Sliacky), Celý svet nad hlavou (1980), Chuť vody (1982), Hĺbkový rekord (1986), Právo na minulosť (1988), Keď hviezdy boli červené (1989), Návrat bocianov (2007). Mnohé zo scenárov boli upravené do rozhlasového vysielania: Vynes na horu svoj hrob (1977), Hĺbkový rekord (1978), Šamajov memoriál (1978, spoločné dielo E. Gindl, O. Sliacky), Na koľajniciach (1979), S pravidelným odletom (1979). Eugen Gindl je aj autorom kníh Unbekannte Slowakei (1992), Two up (2006, 1. vydanie, spoločné dielo E. Gindl, F. Gál), Čelom vzad, ozvena! (20 15) a Svetobežník bez pasu (2018). V Slovenskom národnom divadle v Bratislave mala 13. novembra 2013 premiéru jeho hra Karpatský thriller v réžii Romana Poláka. Dokumentárna hra mala úspech, v ankete SME ju čitatelia vyhodnotili ako divadelnú udalosť roka.
Precestoval Afriku, Áziu, Európu, Nový Zéland i Austráliu, ťažko sa hľadajú miesta, kde nebol. Rád spoznával nové miesta a nových ľudí. A predovšetkým analyzoval zákonitosti spoločenského diania. Keďže ovládal viacero cudzích rečí, nikde na svete nemal rečové zábrany. Rád a často chodil krížom-krážom aj doma, na Slovensku.
Všetci ho poznali ako človeka, ktorý sa rád a rýchlo učil, má výnimočnú pamäť, skvele postrehol skryté súvislosti, bol nezvyčajne tolerantný a bez predsudkov. Bol to priateľský, všestranne vzdelaný a charizmatický človek, ktorý veľa zaujímavého vedel, ale rád poradil aj iným. Vedel nájsť spoločnú reč so všetkými skupinami ľudí. Azda niet témy, o ktorej by nedokázal hovoriť. Jeho koníčkom bola vždy najmä politológia. Časom však pribudlo aj všeličo iné. Pre komunitu priaznivcov astronómie však bol najdôležitejší jeho záujem o všetko súvisiace s vesmírom, od kozmológie až po kozmonautiku.
Eugen, budeš nám chýbať, no navždy zostaneš dušou Kozmosu.