OSN podporuje riešenie vplyvu sústav satelitov na astronómiu

Po niekoľkých rokoch snahy celosvetovej komunity astronómov sa kľúčový orgán OSN minulý týždeň dohodol, že do svojho programu zaradí otázku vplyvu sústav satelitov na astronómiu.

Centrum Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) pre ochranu tmavej a [rádiovo] tichej oblohy pred rušením družicovými sústavami (CPS) je celosvetová organizácia zameraná na globálnu koordináciu úsilia astronomickej komunity v súčinnosti s observatóriami, vesmírnymi agentúrami, priemyslom, regulačnými orgánmi a inými sektormi s cieľom zmierniť negatívne dôsledky sústav satelitov na astronómiu. Na činnosti CPS sa pod záštitou IAU podieľajú National Optical-Infrared Astronomy Research Laboratory (NOIRLab),  Square Kilometre Array (SKAO) a mnohé ďalšie astronomické inštitúcie a organizácie. Slovenská astronomická spoločnosť (SAS) pri SAV, ktorá je členom CPS od roku 2022, sa angažuje v rámci tohto centra hlavne v oblasti lepšej informovanosti verejnosti o problematike ochrany tmavej a rádiovo tichej oblohy pred umelými zdrojmi optického či rádiového rušenia.

Po intenzívnych diskusiách sa Vedecko-technický podvýbor (STSC) Výboru OSN pre mierové využívanie vesmíru (COPUOS) na svojom 61. zasadnutí, ktoré sa konalo v dňoch 29. januára – 9. februára 2024 vo Viedni, dohodol, že do svojho predbežného programu na nasledujúcich päť rokov zaradí bod s názvom “Tmavá a [rádiovo] tichá obloha, astronómia a veľké sústavy [satelitov]: riešenie nových problémov a výziev”. COPUOS ako najvyšší orgán OSN pre otázky súvisiace s vesmírom, v ktorom pôsobia delegáti z viac ako 102 krajín, sa zaoberá všetkými témami súvisiacimi s medzinárodnou spoluprácou pri výskume vesmíru vrátane rozmiestňovania satelitov, zmierňovania problému vesmírneho odpadu, dlhodobej udržateľnosti vesmíru a využívania jednotlivých orbitálnych dráh.

Návrh predložili delegácie Čile a Španielska, teda krajín, v ktorých sa nachádza významná medzinárodná astronomická infraštruktúra, spolu s celosvetovou astronomickou komunitou. Návrh získal širokú podporu a podpísali ho viaceré delegácie, medzi ktorými bola vďaka iniciatíve SAS pri SAV aj Slovenská republika. Dokument tiež podpísali delegácie Argentíny, Rakúska, Belgicka, Bulharska, Čile, Kolumbie, Česka, Dánska, Ekvádora, Nemecka, Talianska, Holandska, Paraguaja, Peru, Južnej Afriky, Španielska a Švajčiarska. Všetci stáli pozorovatelia vo výbore, teda IAU, Európske južné observatórium (ESO), Európska astronomická spoločnosť (EAS) a SKAO  podporili toto úsilie.

“Ide o významný diplomatický moment pre astronómiu,” uviedol Richard Green, poverený riaditeľ CPS. “Od vypustenia prvých satelitov družicových sústav v roku 2019 sme intenzívne pracovali na zvyšovaní povedomia o tejto problematike u všetkých relevantných strán a na všetkých úrovniach. Je veľmi potešujúce, že OSN uznala dôležitosť tejto problematiky a súhlasila s tým, že sa bude zaoberať problémami a výzvami, ktoré predstavujú veľké sústavy satelitov.”

Návrh predbežného programu sa teraz v júni predloží na schválenie celému výboru COPUOS. Keďže ide o osobitný bod programu, bude viac času na podrobné diskusie medzi delegáciami, pričom konečným cieľom je vypracovať a schváliť odporúčania, ktoré majú členské štáty prijať.

Tento diplomatický úspech odráža rastúce uznanie významu zachovania tmavej a rádiovo tichej oblohy pre astronomický výskum aj kultúrne dedičstvo ľudstva. Podpora týchto iniciatív v COPUOS v posledných rokoch neustále rastie. V októbri na stretnutí expertov IAU o družicových sústavách delegácie Španielska a Čile založili Skupinu priateľov tmavej a [rádiovo] tichej oblohy pre vedu a spoločnosť, ktorej CPS zabezpečuje technický sekretariát. Skupina už zahŕňa 16 delegácií, medzi ktoré vďaka iniciatíve SAS pri SAV patrí aj Slovenská republika a 6 stálych pozorovateľov. Skupina bola uznaná ako cenné fórum, na ktorom sa bude o tejto otázke diskutovať do ďalšieho zasadnutia STSC COPUOS.

“Čile kladie veľký dôraz na ochranu medzinárodných verejných investícií do astronomickej infraštruktúry, z ktorých mnohé sa nachádzajú práve v našej krajine,” vysvetlila Mila Francisco, čilská diplomatka a zástupkyňa pri Úrade OSN vo Viedni. “Bolo veľmi cenné spolupracovať s astronómami, aby sme pochopili ich obavy a diskutovali o nich s ostatnými delegáciami v duchu kompromisu s cieľom dohodnúť sa na ďalšom postupe.”

Po štyroch rokoch dôkladnej analýzy vplyvu družicových sústav na existujúce a pripravované astronomické zariadenia, ako aj širokom informovaní o tejto problematike sa v posledných mesiacoch zvýšil počet diplomatov a politikov, ktorí si uvedomujú tento problém a prijímajú opatrenia. V máji 2023 ministri pre vedu a techniku krajín G7 zdôraznili význam pokračovania diskusie o tejto otázke na medzinárodných fórach. V decembri 2023 sa delegácie 193 krajín zastúpených v Medzinárodnej telekomunikačnej únii (ITU),  špecializovanej agentúre OSN pre informačné a komunikačné technológie, dohodli, že počas nasledujúcich štyroch rokov preskúmajú potenciálne nové spôsoby ochrany rádioastronómie pred rušením zo satelitov.

“Naposledy bol bod programu týkajúci sa rádioastronómie v ITU pred viac ako desiatimi rokmi, takže to skutočne svedčí o významnom postavení a pozornosti, ktorú si astronómia získala v medzinárodných orgánoch, ako je OSN,” uviedol Federico di Vruno, spoluriaditeľ CPS so sídlom na SKAO.

Zatiaľ čo úsilie na medzinárodných fórach ako OSN a ITU pokračuje, krajiny začínajú zavádzať právne predpisy na lepšiu ochranu astronómie. V USA začala Federálna komisia pre komunikácie vyžadovať od prevádzkovateľov satelitov, aby spolupracovali s Národnou vedeckou nadáciou na zmiernení ich vplyvu. Niektoré firmy zároveň naďalej aktívne spolupracujú s astronomickou komunitou, vyvíjajú a testujú nové zmierňujúce opatrenia, ktoré potom astronómovia vyhodnocujú. Do činnosti CPS sa už pravidelne zapája desiatka satelitných operátorov.

CPS sa teší na podporu práce Skupiny priateľov pri vypracúvaní stanovísk pre COPUOS a bude naďalej spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami s cieľom vypracovať praktické zmierňujúce opatrenia a v prípade potreby navrhnúť regulácie, ktoré by podporovali technologický rozvoj a zároveň chránili astronómiu.

S využitím tlačovej správy IAU, foto: R. Barsa