Rok 2021 bol v znamení nezvyklého počtu jasných nov dobre pozorovateľných zo severnej zemskej pologule. Začalo to extrémne pomalou V1405 Cas, ktorá dodnes počas pomalého poklesu predvádza variácie jasnosti s amplitúdou okolo 1 mag. Nasledovala veľmi rýchla V1674 Her, ktorej pôvodca je intermediálny polar a signál rotujúceho bieleho trpaslíka je už detekovateľný vo fotometrických dátach. V606 Vul je ďalšia nova s mnohými maximami. Najlepšie prišlo nakoniec – výbuch rekurentnej symbiotickej novy RS Oph. Všetky tieto objekty sú dodnes pozorovateľné a stále zaujímavé.
Umelecká predstava rekurentnej symbiotickej novy RS Oph.
Po takejto nádielke by jeden čakal, že príde štatistická prestávka. Ale nie! 6. júna 2022 vybuchla rekurentná nova U Scorpii. Prvý ju zaregistroval na svojich CCD snímkoch Masayuki Moriyama a nahlásil objav do siete VSNET. Vzápätí sa rozbehla rozsiahla pozorovacia kampaň. Na všetkých vlnových dĺžkach, zahŕňajúc profesionálne aj amatérske prístroje. Maximum jasnosti dosiahla nova 7. júna 2022 na úrovni 7,7 magnitúdy vo filtri V.
Čím môžeme prispieť my na Slovensku? A čo vlastne môžeme od tejto novy očakávať?
Priebeh vzplanutia U Sco je relatívne rýchly. Vieme to z pozorovaných vzplanutí v rokoch 1863, 1906, 1917, 1936 1945, 1969, 1979, 1987, 1999, 2010. Takáto krátka perióda naznačuje, že hmotnosť bieleho trpaslíka v systéme je blízko Chandrasekharovej limitnej hodnoty (1,4 hmotností Slnka) a tempo prenosu hmoty je jedno z najrýchlejších spomedzi kataklizmatických dvojhviezd. Fotometrický aj spektroskopický vývoj počas vzplanutia je rýchly. Dokumentujú to aj prvé spektrá získané na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle (viď obrázok).
Spektrá s nízkym rozlíšením získané na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle.
Dominujú široké emisné čiary Balmerovej série. Ľahko sa dajú sledovať zmeny v intenzite aj v profile čiar.
Čo sa týka fotometrie, počas dobre pokrytého vzplanutia v roku 2010 boli pozorované dva dosiaľ nevysvetlené fenomény. Prvým je séria náhodne usporiadaných, asi hodinu trvajúcich zjasnení s amplitúdou okolo 0,5 magnitúdy. Pozorované boli v 6. a 14. dni po maxime jasnosti. Druhý fenomén je séria poklesov jasnosti s amplitúdou 0,5 magnitúdy a trvaním okolo 4 hodiny. Boli pozorované v neskoršej časti vzplanutia. Teraz by sa mali objaviť až od 18. júla. Pravdaže, iba ak bude prebeh vzplanutia identický, čo asi ťažko očakávať. Tieto poklesy môžu istým spôsobom súvisieť so zákrytmi, ktoré sú pozorované v pokojovom štádiu systému.
Vítané sú teda rôzne typy pozorovaní. Vizuálne odhady jasnosti, spektroskopia s nízkym aj s vyšším rozlíšením, fotometrické rady vo viacerých filtroch s cieľom pokryť nevysvetlené fenomény popísané vyššie. Treba však pripomenúť, že postupne budeme potrebovať čoraz väčšie ďalekohľady. 14. júna 2022 mala nova 12,5 magnitúdu vo filtri V. Tiež deklinácia nie je príliš výhodná pre pozorovateľov v strednej Európe. Pozorovať sa dá, ale nedajú sa robiť dlhšie, niekoľkohodinové rady. Jednoznačne sú tentoraz vo výhode pozorovatelia na južnej pologuli, kde majú navyše dlhé zimné noci. V každom prípade povzbudzujeme slovenských pozorovateľov, aby sa do pozorovacej kampane zapojili. Treba rátať s tým, že v amatérskych kruhoch počiatočné nadšenie opadne a záverečná časť vzplanutia už nebude pokrytá tak husto. A tiež je pravda, že južná pologuľa nie je pozorovateľmi tak husto pokrytá ako severná.
Na miesto záveru, ešte pár praktických informácii:
Súradnice: R.A.16 22 30,78 Dec. -17 52 42,8
Elementy zákrytového systému: Epocha minima HJD 2 451 234,5387, Perióda: 1,23054695 d