Úplne nové podujatie organizovala Vihorlatská hvezdáreň v dňoch 16. až 22. septembra 2023 na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Konala sa ako súčasť implementácie projektu Cez Poloniny ku hviezdam, ktorý okrem iného prinesie na observatórium nové ďalekohľady aj pozorovacie pavilóny.
Stanislav Šúst pozoruje s 25 cm dobsonom. V pozadí ďalekohľad VNT vykonávajúci rutinné pozorovania.
Stretli sa ľudia, ktorí vyhľadávajú autenticitu pohľadu do vesmíru vlastnými očami. Za zopár fotónov na sietnici vlastného oka sú ochotní obetovať peniaze, pohodlie a v neposlednom rade aj spánok. Z úcty k nim sme sa na observatóriu na Kolonickom sedle pokúsili pripraviť čo najlepšie podmienky. Nový pavilón pre vizuálne pozorovania ešte nestojí, ale našli sme spôsob ako zorganizovať nočné pozorovania dostatočne efektívnym spôsobom. K dispozícii boli dva 40 cm dobsony, z toho jeden so systémom GoTo, ďalší 30 cm dobson a dvojitý binokulár zvaný Bibinar. Plus bohatý výber okulárov, červených svietidiel, stolov, stoličiek, mapiek, vyhrievacích pásiek, sušičov vlasov, čistiacich súprav na optiku, … (neuveriteľné, čo všetko taký vizuálny pozorovateľ potrebuje). K tomu treba prirátať vlastné ďalekohľady, ktoré si niektorí účastníci priviezli. Čistá, tmavá, oblakmi a umelým svetlom nepostihnutá nočná obloha sa ukázala počas troch nocí. Nepríjemná bola vysoká vlhkosť. Nebolo to teda stabilné jesenné počasie, ktoré sme očakávali, ale vďaka aj za tie tri vlhké noci. Samotných účastníkov veľa nebolo. Taká je realita. Väčšinu záujemcov o astronómiu lákajú elektronické zobrazovacie zariadenia. Na prezenčnej listine sa objavilo osem mien, nie všetci sa však mohli zúčastniť celého podujatia. Z toho štyria dosiahli pekné výsledky vo vizuálnom pozorovaní. Zaslúžia si byť uvedení na tomto mieste: Adam Marinič, Stanislav Parušev, Stanislav Šúst a autor tohto textu.
Adam Marinič s Bibinarom a Stanislav Parušev s 16“ dobsonom Meade Lightbridge.
Ciele pozorovaní boli rôznorodé. Inšpiráciou pre ich výber bola úvodná online prezentácia Karla Kolomazníka, člena sekcie Českej astronomickej spoločnosti „Amatérská prohlídka oblohy“. Karel sa z termínových dôvodov nemohol zúčastniť osobne. Pripravil si však úžasnú prezentáciu, ktorou vzbudil záujem preveriť, čo sa dá okom v „kolonických“ podmienkach vidieť. Nasleduje stručné zhrnutie, čo sa naozaj podarilo.
- Mesiace vzdialených planét Slnečnej sústavy.
Pri Uráne – Oberon, Titania, Ariel, Umbriel, Miranda (16.5 mag)
Pri Neptúne -Tritón
Tieto pozorovania neboli plánované. Vyvolalo ich hmlisté počasie v jednu noc, keď sa atmosféra upokojila a umožnila viditeľnosť planét s výborným rozlíšením.
- M42 cez H-alfa filter. Teoreticky by skotopickým videním cez H-alfa filter nemalo byť vidieť nič. Citlivosť tyčiniek končí pri 640 nm. Vlnová dĺžka H-alfa emisie je 656 nm. S filtrom cez 40 cm dobsony sme videli len najjasnejšie hviezdy. Ale veľmi slabo aj centrálnu časť hmloviny M42. Aj to len v ručne ovládanom dobsone. Prečo? Oko lepšie reaguje na pohybujúci sa zdroj. V ďalekohľade, ktorý má motorické sledovanie, je objekt nehybný. Zostáva vysvetliť ako je možné, že sme M42 videli. Môže sa pri takom slabom osvetlení zapojiť fotopické videnie? Je priepustnosť H-alfa filtra väčšia ako udávaná? Je istá citlivosť tyčiniek aj v oblasti za 640 nm?
- Objekty v cudzích galaxiách. Verejnosti väčšinou ukazujeme na hvezdárňach stále tie isté hmloviny a hviezdokopy v našej Galaxii. Tieto objekty však môžeme vidieť aj v blízkych susedných galaxiách. Na jesennej oblohe je dobrý výhľad na galaxie M31 a M33. Videli sme tie najznámejšie objekty:
V M31 – guľové hviezdokopy G1 a G72, G76, G78
V M33 – guľová hviezdokopa C39 (15.9 mag), HII oblasť NGC604
Popri vizuálnych pozorovaniach bolo povolené aj fotografovanie. Stanislav Parušev zobrazil galaxiu M33 pomocou 28cm Schmidt-Cassegrainu. Obrázok s vyznačenými vizuálnymi objektami je vo fotogalérii na stránke podujatia visual.astrokolonica.sk. Na tej istej stránke sú aj podrobnejšie informácie, čo všetko sa v týchto galaxiách dá vidieť.
- Bežné deep sky objekty použitím rôznych filtrov. Hlavne sme porovnávali vplyv UHC a OIII filtra.
- Pozorovanie premenných hviezd pod vedením najvýkonnejšieho pozorovateľa premenných hviezd na Slovensku samozrejme nemohlo chýbať. Okrem rutinných pozorovaní, ktoré vykonával autor textu si ostatní účastníci vyskúšali odhady jasnosti ľahko pozorovateľných a ľahko nájditeľných miríd R And a R Tri.
- Cvičenie porovnávania jasnosti hviezd pomocou slepých mapiek. Pri vizuálnom odhadovaní jasnosti premennej hviezdy postupuje pozorovateľ tak, že najprv prezrie celú sekvenciu porovnávacích hviezd a usiluje sa ju vidieť tak, ako je označená na mapke. Teda v správnom poradí podľa jasnosti. Cvičenie vykonávané na zraze predstavovalo inverznú činnosť. Na mapkách mali pozorovatelia zakrúžkované porovnávacie hviezdy bez udania ich jasnosti. Mali ich zoradiť podľa jasnosti. Pavol A. Dubovský splnil úlohu favorita a správne zoradil sekvenciu premennej AM Cas. Vtipne sa s úlohou vysporiadal Adam Marinič. Hviezdy okolo HT Cas, ktoré sa mu zdali rovnaké, označil rovnakým písmenom. Skvelé pozorovateľské schopnosti prejavil Stanislav Parušev. Bibinarom pozoroval V491 Lyr a v jej sekvencii chybne označil len poradie hviezd líšiacich sa o 0.1 mag. Správne označil rovnakým písmenom hviezdy líšiace sa len o 0.02 mag. Aj tieto výsledky sú dostupné na stránke podujatia.
Vľavo 16“ dobson s GoTo nazývaný Yogajtódo, vpravo 11“ SCT Stanislava Paruševa.
Zostalo toho ešte veľa čo sa dá na oblohe prezrieť. Určite sa za týmto účelom stretneme aj o rok. Ale netreba čakať. Na stránke podujatia sú už teraz zaujímavé tipy a budeme pridávať ďalšie. Privítame aj nové správy o pozorovaniach.
Ďakujeme Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a Slovenskému zväzu astronómov za propagáciu nového podujatia, Karlovi Kolomazníkovi za ideové vedenie, astrofotografom Robertovi Adamovi a Štefanovi Gojdičovi za príjemnú spoločnosť (bez rušenia kontrolkami na ich aparatúrach), Veronike Dubovskej za plynulé organizovanie stravovania účastníkov a Jankovi Dubovskému za pomoc pri údržbe pozorovacej techniky.