Nedávno nás navždy opustil doc. RNDr. Pavel Paľuš, CSc. Doc. Paľuš bol popredný slovenský astronóm a dlhoročný pedagóg. Narodil sa 3. marca 1936 v dedinke Luboriečka, v okrese Lučenec, kde absolvoval aj základnú školu, neskôr v roku 1954 maturoval na gymnáziu v Lučenci. Po skončení vysokoškolského štúdia v odbore matematika a fyzika v roku 1959 pracoval tri roky ako stredoškolský profesor na Dvanásťročnej strednej škole vo Fiľakove. Po úspešnom konkurznom konaní nastúpil ako odborný pracovník na Astronomický ústav SAV a na observatóriu na Skalnatom Plese sa venoval pozorovaniu umelých družíc. Neskôr bol riaditeľkou ústavu, dr. Pajdušákovou, poverený prípravou a potom aj vedením stanice pre pozorovanie Slnka na Lomnickom štíte. Bola to v tom období piata stanica na svete zameraná na pozorovanie Slnka pomocou koronografu. Na Lomnickom štíte pracoval 5 rokov.
Svoju vôľu po získaní ďalších vedomostí doc. Paľuš deklaroval zápisom na štúdium astronómie na Karlovej univerzite v Prahe, kde získal titul RNDr. Vedeckú ašpirantúru ukončil na Astronomickom ústave AV ČR v Ondřejove u dr. Josipa Kleczeka. Pokračoval tak v práci, ktorá bola orientovaná na fyziku Slnka skúmaním dynamiky procesov v protuberanciách. Tento odbor bol aj témou jeho dizertačnej práce.
Následne nastúpil ako asistent na Katedru jadrovej fyziky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, neskôr pracoval u prof. Končeka v oddelení astronómie. Na podnet prof. Siráňa a aj s pričinením doc. Paľuša vznikla Katedra astronómie, geofyziky a meteorológie ako nový samostatný vedný odbor Prírodovedeckej fakulty. Pre rozvoj astronómie sa vytvorili nové dimenzie, keď sa podarilo získať bezplatným prevodom 60-cm zrkadlový ďalekohľad z Astronomického ústavu SAV zo Skalnatého Plesa. Tak vznikla aj potreba výstavby nového pracoviska v Modre-Piesok. Podieľal sa na vybudovaní observatória v Modre, ktoré významne prispelo k rozvoju astronómie a jej praktickej výučby v rámci univerzity. Veľkú pomoc a úsilie v tomto smere vynaložili aj prof. Peterka, prof. Siráň, ako aj Dušan Kalmančok. Výstavba pracoviska bol dlhodobý proces – od r. 1984 až do r. 1993, kedy bolo pracovisko slávnostne otvorené. Onedlho dosiahlo prvé úspechy v podobe objavov planétok, asteroidov. Prvé z nich nesú mená Comeniana, Modra a Istropolitana. Súčasne sa rozvíjala aj odborná vedecká spolupráca nielen doma, ale i s pracoviskami v zahraničí. Ako dlhoročný vedúci Katedry astronómie a astrofyziky sa doc. Paľuš stal otcom myšlienky, pretvoriť Katedru na Astronomický ústav FMFI UK, ktorý vznikol v roku 1997 a doc. Paľuš dlhé roky pôsobil ako jeho riaditeľ.
Počas svojho dlhodobého pôsobenia na FMFI UK vychoval doc. Paľuš desiatky absolventov a mladých vedeckých pracovníkov. Prijal na ústav viacerých mladých kolegov (doc. Klačka, doc. Dzifčáková, doc. Kornoš, dr. A. Galád, doc. Tóth, dr. Kulinová). Svojou organizačnou a riadiacou aktivitou sa významne zaslúžil aj o rozvoj fakulty FMFI a nemalou mierou prispel k dobrému menu Univerzity Komenského. Doc. Paľuš publikoval desiatky odborných článkov doma i v zahraničí. Prednášal na univerzitách v Krakove a Kyjeve. Absolvoval dlhodobý pobyt v Manchestri a aktívne sa zúčastnil viacerých svetových kongresov. Bol členom Medzinárodnej astronomickej únie, pracoval v komisiách pre Slnko a vzdelávanie.
Aj jeho pôsobenie na poli popularizácie astronómie je veľmi cenné. Aktívna práca, ktorú vykonával po dobu 9 rokov vo funkcii predsedu Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV, bola ocenená udelením viacerých medailí a diplomov. Okrem iného, od roku 2001 tiež prednášal na Univerzite tretieho veku spolu s kolegom Jurajom Tóthom, prakticky od jej založenia na UK, a tiež na prvej Detskej univerzite UK. Spolu s kolegami napísal knihu Dotyky s vesmírom. Kolegovia po ňom pomenovali asteroid 24194 Palus, objavený v Modre. Posledné roky žil s manželkou v Dolných Orešanoch. Zomrel 3. mája 2024 vo veku 88 rokov. Posledná rozlúčka sa konala len v kruhu rodiny. Česť jeho pamiatke.